Dôkazom toho je predchádzajúci ročník festivalu, ktorý sa konal v máji 2024 a zaplnil sálu Radnice do posledného miesta. Deti predviedli nielen tradičné tance a piesne, ale aj sólové vystúpenia, ktoré publikum odmenilo búrlivým potleskom. Program obohatilo zahraničné zastúpenie, čo dodalo festivalu medzinárodný šmrnc. Organizátori sa postarali o to, aby bol priebeh plynulý, technické zabezpečenie kvalitné a celková atmosféra nezabudnuteľná.
Práve tieto skúsenosti dávajú záruku, že aj tohtoročný ročník prinesie zážitok, ktorý sa zapíše do pamäti všetkých účastníkov.
„Toto podujatie je predovšetkým o deťoch. O ich talente, radosti z hudby a o tom, že aj v digitálnej dobe má tradičná kultúra svoje pevné miesto. Pre mladých účinkujúcich je to možnosť vystúpiť pred publikom, získať nové skúsenosti a motiváciu pokračovať v uchovávaní folklórnych tradícií,“ uviedla Eva Hovorková z odboru kultúry, športu a cestovného ruchu na MsÚ v Rožňave.
Na pódiu sa vystriedajú detské ľudové hudby, folklórne súbory i detský spevácky zbor.
Detské ľudové hudby:
DĽH Tücskök és Cinegék, DĽH Kis Sajó, DĽH Mrzukanti, DĽH Pouhorčanka, DĽH Haviar
Detské folklórne súbory:
DFS Kisvirgonc Táncegyüttes zo srbského partnerského mesta Rožňavy - Bačka Topola, DFS Napraforgó, DFS Haviarik, DFS Kincskereső, DFS Kis Kincskereső, DFS Deti FS Haviar, DFS Malý Haviar, DFS Čučoriedky, DFS Brezinky z Polomky, DFS Bambuchy
Detský spevácky zbor:
DFS Pántľika
Návštevníci sa môžu tešiť aj na sprievodné podujatia, ako je workshop spevu a tanca a workshop ľudových remesiel. Na festival je vstup voľný. Pre rodiny, školy, folklórnych nadšencov i všetkých, ktorí si chcú vychutnať hudbu a tanec v autentickom podaní detí, je festival príležitosťou prežiť popoludnie plné zážitkov a pozitívnej energie.
4. medzinárodný festival detských folklórnych súborov je dôkazom, že Rožňava je mestom, ktoré nielen ctí tradície, ale aj ich aktívne odovzdáva najmladším generáciám.
Róbert Šimko - PR manažér
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a