Marián Tkáč PhD. Je autorom 14 kníh literatúry faktu, 4 beletristických kníh, viacerých rozhlasových relácií, pásiem, ako aj rozhlasových hier z
cyklu Slovenské rody, ale aj autorom množstva odborných článkov a štúdií zameraných na dejiny, dejiny peňazí, bankovníctva a hospodárstva. Vnímavé publikum, ktoré tvorili študenti zo stredných škôl až po generáciu, ktorá je už v dôchodkovom veku, sa zaujímalo nielen o knižnú tvorbu hosťa, ale aj o jeho rozhlasovú, televíznu či publikačnú činnosť. Putovanie dejinami v príbehu o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu i jeho užívaní prostredníctvom najnovšej knihy "Turzovci" sa spomenulo len okrajovo a poslucháči veria, že v blízkej budúcnosti bude družná beseda pokračovať.
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik – to je krátka charakteristika významnej osobnosti našej literatúry Pavla Emanuela Dobšinského. Pri príležitosti jeho dňa narodenia – 16. marca, sa konajú po celom Slovensku v knižniciach rôzne aktivity na jeho počesť pod názvom „Slovensko Dobšinskému – Deň ľudovej rozprávky“. Deti rožňavských základných škôl prišli pozrieť talenty a herecké výkony žiakov Základnej umeleckej školy z literárno-dramatického odboru v dramatizácii jednej z jeho rozprávok. Zapojili sa aj do súťaže „Kto je kto“ v objavovaní hrdinov Dobšinského rozprávok, dobrých aj zlých, pekných aj škaredých, dôležitých aj menej dôležitých a ich úlohou bolo po prečítaní zapísať hrdinov (postavy) do súťažného hárku.
Kontroverzný román Kód 9, ako aj knihy Idioti v politike, Zóna nadšenia, či Zastavte Dubčeka!, príde „zmapovať“ a predstaviť v piatok 25. marca 2011 o 11.00 hod. ich autor, slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik Jozef Banáš na besede pod názvom „Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu“. Jozef Banáš vystriedal počas svojho života niekoľko profesií od topmanažéra, novinára, diplomata i politika. Napísal vyše dvesto komentárov, glos, esejí, štyri televízne inscenácie a tri divadelné komédie. To, či sa riadi heslom - Život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne, alebo aké dobrodružstvá nás v budúcnosti čakajú v ďalších jeho knihách, sa dozvieme v prvý jarný týždeň v príjemnom prostredí rožňavskej knižnice. A odísť po príjemnom rozhovore naprázdno? Nie, opak môže byť skutočnosťou. Nielen s ktoroukoľvek jeho knihou pod pazuchou, ale aj s podpisom a venovaním od autora v nej, môžete v tento deň odísť do svojich príbytkov. A ručíme Vám za to, že už počas zatvárania dverí začnete nedočkavo a túžobne čítať prvé stránky. Veď čo tam po tom, že ste si zabudli vyzliecť aj kabát...?
Medzinárodné výskumy OECD, známe pod skratkou PISA, potvrdili skutočnosť, že slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní značne zaostávajú za svojimi rovesníkmi v oblasti čitateľskej gramotnosti. Preto sa knižnice na Slovensku usilujú svojou rôznorodou činnosťou zmeniť tento nepriaznivý stav. Jednou z takýchto možností je aj podujatie „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ ktoré sme sa rozhodli po niekoľkých rokoch úspešného verejného čítania rôznych rozprávok pre deti trošku vynoviť a zmeniť. V živote ľudí sú totiž situácie, ktoré sú rozhodujúce, a to či v oblasti povolania, alebo pri rozličných záľubách a koníčkoch. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme pripravili v dopoludňajších hodinách stretnutie so známymi osobnosťami regiónu v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorí prídu porozprávať, ako ich „posunula kniha vpred“, teda, ako im kniha ukázala cestu k povolaniu či celoživotným koníčkom. Veď, kto by dnes nechcel byť mediálne známou osobnosťou napríklad v rozhlase či v televízii, alebo vystavovať svoje umenie v podobe zaujímavých fotografií a obrazov na pôde domácej či v zahraničí? A následne sa stretávať so svojimi fanúšikmi na rôznych fórach, besedách a dokonca rozdávať dobré rady či autogramy? Aká je k tomu „dlhá“, či nebodaj „krátka“ cesta sa dozvieme dňa 28.3.2011 od 8.00 hod. A nezabudli sme ani na tých najmenších. Deťom z materských škôl sa budú čítať tie najkrajšie rozprávky, ktoré v detstve nesmú chýbať. Veď pohľad na rozžiarené očká a nekonečné otázky typu „prečo?“ sú tou najlepšou cestou k vnímavosti čítania, budúcej komunikácii a k vylepšeniu momentálneho stavu čitateľskej gramotnosti.
Odhodlali ste sa po niekoľkoročnom váhaní a kúpili ste si dovolenku first moment? Radosť z potešenia, že ste ušetrili značnú časť financií, vám zrazu pokazil momentálny vývoj v tej-ktorej krajine, kde sa obyvateľstvo rozhodlo zmeniť svoj politický režim. Kladiete si otázku, čo s tým a netrpezlivo čakáte, aká bude tohtoročná dovolenková sezóna. Dovolenky, cestovný ruch, cestovné kancelárie, letné a zimné destinácie doma i v zahraničí, skúsenosti dobré i zlé, dôležité a rozsiahle informácie o rôznych krajinách, súťaže o skvelé ceny a vždy trefné „Slovo šéfa“ na úvod... - to je len pár „zastavení“ v mesačníku Cestovateľ. O časopise, ako vznikol, ako sa rozvíjal a aké má novinky, aké inšpirácie pre študentov a školy, ako vyzerá jeho internetová podoba, ale hlavne o cestovnom ruchu, turizme a životnom štýle príde porozprávať jeho šéfredaktor Ľubomír Motyčka v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave 29. marca 2011 o 16.30 hod. Príďte sa „dovolenkovo“ naladiť, podeliť sa so svojimi skúsenosťami a radami. Možno Vás čaká aj malé prekvapenie. Vstup je voľný.
„Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo“ - myšlienkou usporiadať výstavu o jaskyniach Slovenského krasu sa zaoberali už v minulosti. To, že sa naše jaskyne stali súčasťou svetového prírodného dedičstva považujeme nielen za ocenenie práce jaskyniarov, ktorí jaskyne objavili, preskúmali, zdokumentovali..., ale aj za určitú výzvu na zmenu postoja k jaskyniam. Jaskyne sú vzácne prírodné výtvory bez ohľadu na to, či sú v zozname UNESCO, alebo nie. To, že sa stali súčasťou zoznamu, nám umožňuje posunúť sa ďalej v ich ochrane. Prezentovať tieto jaskyne pred verejnosťou a preniesť na ňu hodnoty, ktoré s jaskyňami spájame, je základná forma ich ochrany. A k tomu sme si pozvali v rámci podujatí počas Týždňa slovenských knižníc odborníka, pána RNDr. Jaroslava Stankoviča, ktorý nám prostredníctvom šestnástich panelov priblíži krásy jaskýň Slovenského krasu dňa 30. marca 2011 o 16.30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Vstup je voľný a vítaní sú všetci, ktorých zaujímajú krásy našej krajiny. Je možné, že po tomto stretnutí sa budete pohrávať s myšlienkou, ako sa stať jaskyniarom. Že je to nemožné? Tak o opaku Vás určite veľmi ľahko a s nadšením presvedčí náš hosť.
„Túry do literatúry“ alebo literárny zemepis o slovenských mestách dýchajúcich literatúrou je názov zaujímavého podujatia v rámci Týždňa slovenských knižníc, na ktorom Vás srdečne privítajú knihovníčky v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského dňa 31.3.2011 od 8.00 do 13.00 hod. Aj vaša prítomnosť a kniha od obľúbeného autora nám pomôže vytvoriť atmosféru, ktorá sa bude niesť v duchu základnej myšlienky tohto podujatia - netradične o slovenskej pôvodnej tvorbe z Bratislavy do Prešova.
Formovať estetické a výtvarné umenie, prehlbovať vzťah detí nielen k písanému slovu, ale aj k ilustráciám v knihách, sa rozhodli v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave prostredníctvom výtvarnej súťaže. Dánsky prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar HansChristian Andersen sa preslávil množstvom krásnych rozprávok. A práve jeho tvorbu pre deti sme si pripomenuli ilustráciami žiakov názvom "Ilustrácie k rozprávkam Hansa Christiana Andersena - Farebná fantázia". Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční 1.4.2011 o 14.00 hod. v spoločenskej sále knižnice v rámci Týždňa slovenských knižníc.
V dnešnej technicky vyspelej spoločnosti je otázka vytvárania, formovania pozitívneho vzťahu ku knihám a výchova detí k čítaniu jednou z najdôležitejších úloh knižníc. „Noc s Andersenom“ je jednou z akcií, ktorou knižnice vedú boj v konkurencii populárnejších médií o záujem detí. Všetci vieme, že dnešný spôsob života detí čítaniu príliš nepraje. Knižnice súperia s mnohými akčnými lákadlami, od vysedávania pred televíznou obrazovkou začnúc a končiac pred monitorom s počítačovými hrami. A tak aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa opäť zapája do medzinárodného projektu „Noc s Andersenom“, ktorá v tomto roku bude prebiehať z 1. apríla na 2. apríla 2011. Účastníkov čaká množstvo zábavy, ponaučenia a zážitkov, ktoré im pripravili pracovníčky knižnice.
Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci? Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie, ktorou je Matej Hrebenda-Hačavský (10.3.1796 – 16.3.1880). Tento legendárny rozširovateľ slovenskej a českej knihy, a tým aj osvety a vzdelanosti, sa narodil aj zomrel v marci. Hoci od narodenia mal zrakovú chybu a neskôr celkom oslepol, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Veľmi rád čítal, no neskoršie už čítať nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Putoval nielen po Gemeri a Malohonte, ale prechodil aj celé Slovensko, Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, čím zároveň šíril aj kultúru a osvetu. Na cestách zbieral staré tlače a rukopisy a pred zničením zachraňoval staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich donášal popredným vzdelancom. Takto mnoho kníh zachoval a významnou mierou sa pričinil aj o budovanie knižníc.
Knižnice. Možno pre niektorých prvý krok ku knihe. A veríme, že u mnohých nie aj posledný. Preto, ak mnohí majú hlbšie do peňaženky, nemusia mať obavu, že im ostáva pozerať sa iba na televíznu obrazovku. Je tu inštitúcia, ktorá má vo svojich regáloch knihy od výmyslu sveta s množstvom rôznych myšlienok, informácií i vedomostí. A nielen v mesiaci marec, ale po celý rok. Skúsme sa zamyslieť nad Matejom Hrebendom, ako aj nad výrokom A. Mauroisa „Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá“. A je možné, že pri nasledujúcom medzinárodnom výskume čitateľskej gramotnosti naša mladá generácia bude na popredných miestach.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
Ak nemáte v peňaženke, záchranu hľadajte v knižnici Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od dávnych čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, napriek tomu má literatúra v živote človeka svoje stále miesto. Aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v tomto roku pripravila pre svojich čitateľov a širokú verejnosť množstvo zaujímavých a pútavých podujatí.
8. marca 2011 v popoludňajších hodinách vstúpil do spoločenskej sály knižnice ekonóm, spisovateľ, publicista a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, v súčasnosti predseda Matice slovenskej Ing.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).