Marián Tkáč PhD. Je autorom 14 kníh literatúry faktu, 4 beletristických kníh, viacerých rozhlasových relácií, pásiem, ako aj rozhlasových hier z cyklu Slovenské rody, ale aj autorom množstva odborných článkov a štúdií zameraných na dejiny, dejiny peňazí, bankovníctva a hospodárstva. Vnímavé publikum, ktoré tvorili študenti zo stredných škôl až po generáciu, ktorá je už v dôchodkovom veku, sa zaujímalo nielen o knižnú tvorbu hosťa, ale aj o jeho rozhlasovú, televíznu či publikačnú činnosť. Putovanie dejinami v príbehu o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu i jeho užívaní prostredníctvom najnovšej knihy "Turzovci" sa spomenulo len okrajovo a poslucháči veria, že v blízkej budúcnosti bude družná beseda pokračovať.

Pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik – to je krátka charakteristika významnej osobnosti našej literatúry Pavla Emanuela Dobšinského. Pri príležitosti jeho dňa narodenia – 16. marca, sa konajú po celom Slovensku v knižniciach rôzne aktivity na jeho počesť pod názvom „Slovensko Dobšinskému – Deň ľudovej rozprávky“. Deti rožňavských základných škôl prišli pozrieť talenty a herecké výkony žiakov Základnej umeleckej školy z literárno-dramatického odboru v dramatizácii jednej z jeho rozprávok. Zapojili sa aj do súťaže „Kto je kto“ v objavovaní hrdinov Dobšinského rozprávok, dobrých aj zlých, pekných aj škaredých, dôležitých aj menej dôležitých a ich úlohou bolo po prečítaní zapísať hrdinov (postavy) do súťažného hárku.

Kontroverzný román Kód 9, ako aj knihy Idioti v politike, Zóna nadšenia, či Zastavte Dubčeka!, príde „zmapovať“ a predstaviť v piatok 25. marca 2011 o 11.00 hod. ich autor, slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik Jozef Banáš na besede pod názvom „Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu“. Jozef Banáš vystriedal počas svojho života niekoľko profesií od topmanažéra, novinára, diplomata i politika. Napísal vyše dvesto komentárov, glos, esejí, štyri televízne inscenácie a tri divadelné komédie. To, či  sa riadi heslom - Život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne, alebo aké dobrodružstvá nás v budúcnosti čakajú v ďalších jeho knihách, sa dozvieme v prvý jarný týždeň v príjemnom prostredí rožňavskej knižnice. A odísť po príjemnom rozhovore naprázdno? Nie, opak môže byť skutočnosťou. Nielen s ktoroukoľvek jeho knihou pod pazuchou, ale aj s podpisom a venovaním od autora v nej, môžete v tento deň odísť do svojich príbytkov. A ručíme Vám za to, že  už počas zatvárania dverí začnete nedočkavo a túžobne čítať prvé stránky. Veď čo tam po tom, že ste si zabudli vyzliecť aj kabát...?

 Medzinárodné výskumy OECD, známe pod skratkou PISA, potvrdili skutočnosť, že slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní značne zaostávajú za svojimi rovesníkmi v oblasti čitateľskej gramotnosti. Preto sa knižnice na Slovensku usilujú svojou rôznorodou činnosťou zmeniť tento nepriaznivý stav. Jednou z takýchto možností je aj podujatie „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ ktoré sme sa rozhodli po niekoľkých rokoch úspešného verejného čítania rôznych rozprávok pre deti trošku vynoviť a zmeniť. V živote ľudí sú totiž situácie, ktoré sú rozhodujúce, a to či v oblasti povolania, alebo pri rozličných záľubách a koníčkoch. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme pripravili v dopoludňajších hodinách stretnutie so známymi osobnosťami regiónu v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorí prídu porozprávať, ako ich „posunula kniha vpred“, teda, ako im kniha ukázala cestu k povolaniu či celoživotným koníčkom. Veď, kto by dnes nechcel byť mediálne známou osobnosťou napríklad v rozhlase či v televízii, alebo vystavovať svoje umenie v podobe zaujímavých fotografií a obrazov na pôde domácej či v zahraničí? A následne sa stretávať so svojimi fanúšikmi na rôznych fórach, besedách a dokonca rozdávať dobré rady či autogramy? Aká je k tomu „dlhá“, či nebodaj „krátka“ cesta sa dozvieme dňa 28.3.2011 od 8.00 hod. A nezabudli sme ani na tých najmenších. Deťom z materských škôl sa budú čítať tie najkrajšie rozprávky, ktoré v detstve nesmú chýbať. Veď pohľad na rozžiarené očká a nekonečné otázky typu „prečo?“ sú tou najlepšou cestou k vnímavosti čítania, budúcej komunikácii a k vylepšeniu momentálneho stavu čitateľskej gramotnosti.

Odhodlali ste sa po niekoľkoročnom váhaní a kúpili ste si dovolenku first moment? Radosť z potešenia, že ste ušetrili značnú časť financií, vám zrazu pokazil momentálny vývoj v tej-ktorej krajine, kde sa obyvateľstvo rozhodlo zmeniť svoj politický režim. Kladiete si otázku, čo s tým a netrpezlivo čakáte, aká bude tohtoročná dovolenková sezóna. Dovolenky, cestovný ruch, cestovné kancelárie, letné a zimné destinácie doma i v zahraničí, skúsenosti dobré i zlé, dôležité a rozsiahle informácie o rôznych krajinách, súťaže o skvelé ceny a vždy trefné „Slovo šéfa“ na úvod... - to je len pár „zastavení“ v mesačníku Cestovateľ. O časopise, ako vznikol, ako sa rozvíjal a aké má novinky, aké inšpirácie pre študentov a školy, ako vyzerá jeho internetová podoba, ale hlavne o cestovnom ruchu, turizme a životnom štýle príde porozprávať jeho šéfredaktor Ľubomír Motyčka v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave 29. marca 2011 o 16.30 hod. Príďte sa „dovolenkovo“ naladiť, podeliť sa so svojimi skúsenosťami a radami. Možno Vás čaká aj malé prekvapenie. Vstup je voľný.

„Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo“ - myšlienkou usporiadať výstavu o jaskyniach Slovenského krasu sa zaoberali už v minulosti. To, že sa naše jaskyne stali súčasťou svetového prírodného dedičstva považujeme nielen za ocenenie práce jaskyniarov, ktorí jaskyne objavili, preskúmali, zdokumentovali..., ale aj za určitú výzvu na zmenu postoja k jaskyniam. Jaskyne sú vzácne prírodné výtvory bez ohľadu na to, či sú v zozname UNESCO, alebo nie. To, že sa stali súčasťou zoznamu, nám umožňuje posunúť sa ďalej  v ich ochrane. Prezentovať tieto jaskyne pred verejnosťou a preniesť na ňu hodnoty, ktoré s jaskyňami spájame, je základná forma ich ochrany. A k tomu sme si pozvali v rámci podujatí počas Týždňa slovenských knižníc odborníka, pána RNDr. Jaroslava Stankoviča, ktorý nám prostredníctvom šestnástich panelov priblíži krásy jaskýň Slovenského krasu dňa 30. marca 2011 o 16.30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Vstup je voľný a vítaní sú všetci, ktorých zaujímajú krásy našej krajiny. Je možné, že po tomto stretnutí sa budete pohrávať s myšlienkou, ako sa stať jaskyniarom. Že je to nemožné? Tak o opaku Vás určite veľmi ľahko a s nadšením presvedčí náš hosť.

„Túry do literatúry“ alebo literárny zemepis o slovenských mestách dýchajúcich literatúrou je názov zaujímavého podujatia v rámci Týždňa slovenských knižníc, na ktorom Vás  srdečne privítajú knihovníčky v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského dňa 31.3.2011 od 8.00 do 13.00 hod. Aj vaša prítomnosť a kniha od obľúbeného autora nám pomôže vytvoriť atmosféru, ktorá sa bude niesť v duchu základnej myšlienky tohto podujatia - netradične o slovenskej pôvodnej tvorbe z Bratislavy do Prešova.

Formovať estetické a výtvarné umenie, prehlbovať vzťah detí nielen k písanému slovu, ale aj k ilustráciám v knihách, sa rozhodli v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave prostredníctvom výtvarnej súťaže. Dánsky prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar HansChristian Andersen sa preslávil množstvom krásnych rozprávok. A práve jeho tvorbu pre deti sme si pripomenuli ilustráciami žiakov názvom "Ilustrácie k rozprávkam Hansa Christiana Andersena - Farebná fantázia". Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční 1.4.2011 o 14.00 hod. v spoločenskej sále knižnice v rámci Týždňa slovenských knižníc.

V dnešnej technicky vyspelej spoločnosti je otázka vytvárania, formovania pozitívneho vzťahu ku knihám a výchova detí k čítaniu jednou z najdôležitejších úloh knižníc. „Noc s Andersenom“ je jednou z akcií, ktorou knižnice vedú boj v konkurencii populárnejších médií o záujem detí. Všetci vieme, že dnešný spôsob života detí čítaniu príliš nepraje. Knižnice súperia s mnohými akčnými lákadlami, od vysedávania pred televíznou obrazovkou začnúc a končiac pred monitorom s počítačovými hrami. A tak aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa opäť zapája do medzinárodného projektu „Noc s Andersenom“, ktorá v tomto roku bude prebiehať z 1. apríla na 2. apríla 2011.  Účastníkov čaká množstvo zábavy, ponaučenia a zážitkov, ktoré im pripravili pracovníčky knižnice.

Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci? Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie, ktorou je Matej Hrebenda-Hačavský (10.3.1796 – 16.3.1880). Tento legendárny rozširovateľ slovenskej a českej knihy, a tým aj osvety a vzdelanosti, sa narodil aj zomrel v marci. Hoci od narodenia mal zrakovú chybu a neskôr celkom oslepol, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Veľmi rád čítal, no neskoršie už čítať nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Putoval nielen po Gemeri a Malohonte, ale  prechodil aj celé Slovensko, Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, čím zároveň šíril aj kultúru a osvetu. Na cestách zbieral staré tlače a rukopisy a pred zničením zachraňoval staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich donášal popredným vzdelancom. Takto mnoho kníh zachoval a významnou mierou sa pričinil aj o budovanie knižníc.

Knižnice. Možno pre niektorých prvý krok ku knihe. A veríme, že u mnohých nie aj posledný. Preto, ak mnohí majú hlbšie do peňaženky, nemusia mať obavu, že im ostáva pozerať sa iba na televíznu obrazovku. Je tu inštitúcia, ktorá má vo svojich regáloch knihy od výmyslu sveta s množstvom rôznych myšlienok, informácií i vedomostí. A nielen v mesiaci marec, ale po celý rok. Skúsme sa zamyslieť nad Matejom Hrebendom, ako aj nad výrokom A. Mauroisa „Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá“. A je možné, že pri nasledujúcom medzinárodnom výskume čitateľskej gramotnosti naša mladá generácia bude na popredných miestach.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}