Marián Tkáč PhD. Je autorom 14 kníh literatúry faktu, 4 beletristických kníh, viacerých rozhlasových relácií, pásiem, ako aj rozhlasových hier z
cyklu Slovenské rody, ale aj autorom množstva odborných článkov a štúdií zameraných na dejiny, dejiny peňazí, bankovníctva a hospodárstva. Vnímavé publikum, ktoré tvorili študenti zo stredných škôl až po generáciu, ktorá je už v dôchodkovom veku, sa zaujímalo nielen o knižnú tvorbu hosťa, ale aj o jeho rozhlasovú, televíznu či publikačnú činnosť. Putovanie dejinami v príbehu o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu i jeho užívaní prostredníctvom najnovšej knihy "Turzovci" sa spomenulo len okrajovo a poslucháči veria, že v blízkej budúcnosti bude družná beseda pokračovať.
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik – to je krátka charakteristika významnej osobnosti našej literatúry Pavla Emanuela Dobšinského. Pri príležitosti jeho dňa narodenia – 16. marca, sa konajú po celom Slovensku v knižniciach rôzne aktivity na jeho počesť pod názvom „Slovensko Dobšinskému – Deň ľudovej rozprávky“. Deti rožňavských základných škôl prišli pozrieť talenty a herecké výkony žiakov Základnej umeleckej školy z literárno-dramatického odboru v dramatizácii jednej z jeho rozprávok. Zapojili sa aj do súťaže „Kto je kto“ v objavovaní hrdinov Dobšinského rozprávok, dobrých aj zlých, pekných aj škaredých, dôležitých aj menej dôležitých a ich úlohou bolo po prečítaní zapísať hrdinov (postavy) do súťažného hárku.
Kontroverzný román Kód 9, ako aj knihy Idioti v politike, Zóna nadšenia, či Zastavte Dubčeka!, príde „zmapovať“ a predstaviť v piatok 25. marca 2011 o 11.00 hod. ich autor, slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik Jozef Banáš na besede pod názvom „Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu“. Jozef Banáš vystriedal počas svojho života niekoľko profesií od topmanažéra, novinára, diplomata i politika. Napísal vyše dvesto komentárov, glos, esejí, štyri televízne inscenácie a tri divadelné komédie. To, či sa riadi heslom - Život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne, alebo aké dobrodružstvá nás v budúcnosti čakajú v ďalších jeho knihách, sa dozvieme v prvý jarný týždeň v príjemnom prostredí rožňavskej knižnice. A odísť po príjemnom rozhovore naprázdno? Nie, opak môže byť skutočnosťou. Nielen s ktoroukoľvek jeho knihou pod pazuchou, ale aj s podpisom a venovaním od autora v nej, môžete v tento deň odísť do svojich príbytkov. A ručíme Vám za to, že už počas zatvárania dverí začnete nedočkavo a túžobne čítať prvé stránky. Veď čo tam po tom, že ste si zabudli vyzliecť aj kabát...?
Medzinárodné výskumy OECD, známe pod skratkou PISA, potvrdili skutočnosť, že slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní značne zaostávajú za svojimi rovesníkmi v oblasti čitateľskej gramotnosti. Preto sa knižnice na Slovensku usilujú svojou rôznorodou činnosťou zmeniť tento nepriaznivý stav. Jednou z takýchto možností je aj podujatie „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ ktoré sme sa rozhodli po niekoľkých rokoch úspešného verejného čítania rôznych rozprávok pre deti trošku vynoviť a zmeniť. V živote ľudí sú totiž situácie, ktoré sú rozhodujúce, a to či v oblasti povolania, alebo pri rozličných záľubách a koníčkoch. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme pripravili v dopoludňajších hodinách stretnutie so známymi osobnosťami regiónu v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorí prídu porozprávať, ako ich „posunula kniha vpred“, teda, ako im kniha ukázala cestu k povolaniu či celoživotným koníčkom. Veď, kto by dnes nechcel byť mediálne známou osobnosťou napríklad v rozhlase či v televízii, alebo vystavovať svoje umenie v podobe zaujímavých fotografií a obrazov na pôde domácej či v zahraničí? A následne sa stretávať so svojimi fanúšikmi na rôznych fórach, besedách a dokonca rozdávať dobré rady či autogramy? Aká je k tomu „dlhá“, či nebodaj „krátka“ cesta sa dozvieme dňa 28.3.2011 od 8.00 hod. A nezabudli sme ani na tých najmenších. Deťom z materských škôl sa budú čítať tie najkrajšie rozprávky, ktoré v detstve nesmú chýbať. Veď pohľad na rozžiarené očká a nekonečné otázky typu „prečo?“ sú tou najlepšou cestou k vnímavosti čítania, budúcej komunikácii a k vylepšeniu momentálneho stavu čitateľskej gramotnosti.
Odhodlali ste sa po niekoľkoročnom váhaní a kúpili ste si dovolenku first moment? Radosť z potešenia, že ste ušetrili značnú časť financií, vám zrazu pokazil momentálny vývoj v tej-ktorej krajine, kde sa obyvateľstvo rozhodlo zmeniť svoj politický režim. Kladiete si otázku, čo s tým a netrpezlivo čakáte, aká bude tohtoročná dovolenková sezóna. Dovolenky, cestovný ruch, cestovné kancelárie, letné a zimné destinácie doma i v zahraničí, skúsenosti dobré i zlé, dôležité a rozsiahle informácie o rôznych krajinách, súťaže o skvelé ceny a vždy trefné „Slovo šéfa“ na úvod... - to je len pár „zastavení“ v mesačníku Cestovateľ. O časopise, ako vznikol, ako sa rozvíjal a aké má novinky, aké inšpirácie pre študentov a školy, ako vyzerá jeho internetová podoba, ale hlavne o cestovnom ruchu, turizme a životnom štýle príde porozprávať jeho šéfredaktor Ľubomír Motyčka v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave 29. marca 2011 o 16.30 hod. Príďte sa „dovolenkovo“ naladiť, podeliť sa so svojimi skúsenosťami a radami. Možno Vás čaká aj malé prekvapenie. Vstup je voľný.
„Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo“ - myšlienkou usporiadať výstavu o jaskyniach Slovenského krasu sa zaoberali už v minulosti. To, že sa naše jaskyne stali súčasťou svetového prírodného dedičstva považujeme nielen za ocenenie práce jaskyniarov, ktorí jaskyne objavili, preskúmali, zdokumentovali..., ale aj za určitú výzvu na zmenu postoja k jaskyniam. Jaskyne sú vzácne prírodné výtvory bez ohľadu na to, či sú v zozname UNESCO, alebo nie. To, že sa stali súčasťou zoznamu, nám umožňuje posunúť sa ďalej v ich ochrane. Prezentovať tieto jaskyne pred verejnosťou a preniesť na ňu hodnoty, ktoré s jaskyňami spájame, je základná forma ich ochrany. A k tomu sme si pozvali v rámci podujatí počas Týždňa slovenských knižníc odborníka, pána RNDr. Jaroslava Stankoviča, ktorý nám prostredníctvom šestnástich panelov priblíži krásy jaskýň Slovenského krasu dňa 30. marca 2011 o 16.30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Vstup je voľný a vítaní sú všetci, ktorých zaujímajú krásy našej krajiny. Je možné, že po tomto stretnutí sa budete pohrávať s myšlienkou, ako sa stať jaskyniarom. Že je to nemožné? Tak o opaku Vás určite veľmi ľahko a s nadšením presvedčí náš hosť.
„Túry do literatúry“ alebo literárny zemepis o slovenských mestách dýchajúcich literatúrou je názov zaujímavého podujatia v rámci Týždňa slovenských knižníc, na ktorom Vás srdečne privítajú knihovníčky v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského dňa 31.3.2011 od 8.00 do 13.00 hod. Aj vaša prítomnosť a kniha od obľúbeného autora nám pomôže vytvoriť atmosféru, ktorá sa bude niesť v duchu základnej myšlienky tohto podujatia - netradične o slovenskej pôvodnej tvorbe z Bratislavy do Prešova.
Formovať estetické a výtvarné umenie, prehlbovať vzťah detí nielen k písanému slovu, ale aj k ilustráciám v knihách, sa rozhodli v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave prostredníctvom výtvarnej súťaže. Dánsky prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar HansChristian Andersen sa preslávil množstvom krásnych rozprávok. A práve jeho tvorbu pre deti sme si pripomenuli ilustráciami žiakov názvom "Ilustrácie k rozprávkam Hansa Christiana Andersena - Farebná fantázia". Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční 1.4.2011 o 14.00 hod. v spoločenskej sále knižnice v rámci Týždňa slovenských knižníc.
V dnešnej technicky vyspelej spoločnosti je otázka vytvárania, formovania pozitívneho vzťahu ku knihám a výchova detí k čítaniu jednou z najdôležitejších úloh knižníc. „Noc s Andersenom“ je jednou z akcií, ktorou knižnice vedú boj v konkurencii populárnejších médií o záujem detí. Všetci vieme, že dnešný spôsob života detí čítaniu príliš nepraje. Knižnice súperia s mnohými akčnými lákadlami, od vysedávania pred televíznou obrazovkou začnúc a končiac pred monitorom s počítačovými hrami. A tak aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa opäť zapája do medzinárodného projektu „Noc s Andersenom“, ktorá v tomto roku bude prebiehať z 1. apríla na 2. apríla 2011. Účastníkov čaká množstvo zábavy, ponaučenia a zážitkov, ktoré im pripravili pracovníčky knižnice.
Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci? Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie, ktorou je Matej Hrebenda-Hačavský (10.3.1796 – 16.3.1880). Tento legendárny rozširovateľ slovenskej a českej knihy, a tým aj osvety a vzdelanosti, sa narodil aj zomrel v marci. Hoci od narodenia mal zrakovú chybu a neskôr celkom oslepol, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Veľmi rád čítal, no neskoršie už čítať nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Putoval nielen po Gemeri a Malohonte, ale prechodil aj celé Slovensko, Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, čím zároveň šíril aj kultúru a osvetu. Na cestách zbieral staré tlače a rukopisy a pred zničením zachraňoval staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich donášal popredným vzdelancom. Takto mnoho kníh zachoval a významnou mierou sa pričinil aj o budovanie knižníc.
Knižnice. Možno pre niektorých prvý krok ku knihe. A veríme, že u mnohých nie aj posledný. Preto, ak mnohí majú hlbšie do peňaženky, nemusia mať obavu, že im ostáva pozerať sa iba na televíznu obrazovku. Je tu inštitúcia, ktorá má vo svojich regáloch knihy od výmyslu sveta s množstvom rôznych myšlienok, informácií i vedomostí. A nielen v mesiaci marec, ale po celý rok. Skúsme sa zamyslieť nad Matejom Hrebendom, ako aj nad výrokom A. Mauroisa „Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá“. A je možné, že pri nasledujúcom medzinárodnom výskume čitateľskej gramotnosti naša mladá generácia bude na popredných miestach.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
Ak nemáte v peňaženke, záchranu hľadajte v knižnici Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od dávnych čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, napriek tomu má literatúra v živote človeka svoje stále miesto. Aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v tomto roku pripravila pre svojich čitateľov a širokú verejnosť množstvo zaujímavých a pútavých podujatí.
8. marca 2011 v popoludňajších hodinách vstúpil do spoločenskej sály knižnice ekonóm, spisovateľ, publicista a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, v súčasnosti predseda Matice slovenskej Ing.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-