Andrássyovcov. Kaplnka stojí presne oproti hradu Krásna Hôrka. Prameň vody, ktorý vyviera pod kaplnkou, je vraj liečivý a uzdravuje hlavne oči. Pri svojej návšteve Rožňavy ho posvätil aj pápež Ján Pavol II. Naše kroky potom viedli ku Krásnohorskej jaskyni, ktorá je známa najvyšším stalagmitom v strednej Európe. A potom už pomalým tempom sme sa vracali do Krásnohorskej Dlhej Lúky. Cestou nás osviežil letný dáždik. Po príchode do penziónu nás čakal nie guláš, ale milé prekvapenie vo forme paprikovo-cesnakovej-podhrdlinovej pochúťky s chlebíkom. Aby nám nebolo ťažko, zapili sme to dobrým páleným – kto mohol – alebo výborným čajíkom. Na guláš sme si ešte trochu počkali – ale stál zato! Vďaka gulášmajstrovi!
Stretnutie členov ZO DIAGEMER nebolo len oddychové, ale aj tak trochu pracovné. Pán predseda informoval členov o ďalších aktivitách a akciách ZO v tomto roku. Poďakoval sa za účasť, všetkým poprial všetko dobré a pomaly sme sa začali rozchádzať. Ale tu na záver prišlo ešte milé prekvapenie. Členky ZO DIAGEMER schytili do tanca predsedu a poriadne ho vyzvŕtali.
Výborná akcia, dobré počasie. ZO DIAGEMER prajem všetko dobré a členom hlavne pevné zdravie. Možno aj MO MS v Rožňave s touto organizáciu nadviaže kontakt a zorganizuje nejaké spoločné akcie.
Žime život, kým sme tu.
Ing. Milan Kupčo

































Pred asi týždňom, na Rožňavskom jarmoku, kamarátka Božka šepla mi pri pohári burčiaku do uška troška: “Na budúcu sobotu máme guláš akciu v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Ak chceš, pozývam ťa“. Nevedel som, „kto my“, ale pozvanie som prijal. V sobotu 21.9. som kamarátku Božku vyzdvihol na Vargovom poli trošku, a spolu sme sa odviezli na miesto stretnutia. V Krásnohorskej Dlhej Lúke, pri penzióne Jasmína už bolo cítiť vôňu praženého mäska. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že som v kruhu členov Zväzu diabetikov Slovenska – a to Základnej organizácia DIAGEMER Rožňava. O čo väčšie však bolo moje prekvapenie, keď som medzi prítomnými uvidel veľa mojich známych, ako aj samotného predsedu pán Jána Fabiána z Kružnej. Po krátkom privítaní a spoločnej fotografii sme sa poniektorí vybrali na krátku turistickú prechádzku za sprievodu bývalej pani predsedníčky. Popri starom opustenom mlyne – v ktorom podľa legendy sa vraj zjavuje duch obeseného muža, resp. mlynára – sme prišli ku prekrásnej kaplnke Panny Márie, ktorú dali vybudovať ešte potomkovia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a