z Rakovnice. Hoci je ešte mladá, a dielňu v Rožňave získala iba nedávno, svojou šikovnosťou i modernými strihmi sa stáva dobre známou aj okruhu odborníkov. Neváhajú preto prísť za ňou a prejaviť svoj záujem na niektorú z pripravovaných akcií. Neodmietne nikoho, každý pre ňu predstavuje možnosť prejaviť svoj talent a zručnosť. Tak sa vlastne dostali i jej šaty s moderným strihom pre tanečnicu Denisku Halickú z prvej série televíznej súťaže Let´s Dance. Rada túto informáciu doplnila o nasledovné: „Šila som ich pre ňu súkromne na jej súťaž v Latino tancoch, no ona ich potom zapožičala do druhej série Let´s Dance, ale, žiaľ vypadla v nich česká speváčka Ivetka Bartošová. Bolo mi to ľúto, ale aspoň sa takto všade zviditeľnili.“
Aj toto som ja šila, vraví  mi zároveň s fotografiou, ktorá pochádza z nedávnej rožňavskej akcie, ktorú usporiadalo Turistické informačné centrum 2. júla 2012. Tento rok si pripomíname 110. výročie úmrtia Františky Andrássyovej, manželky grófa Dionýza Andrássyho a pri tejto príležitosti zorganizovali netradičnú prehliadku mesta – večernú hudobnú prechádzku – Rande s grófkou. Poddaných – účastníkov prehliadky privítala dobová hudba v podaní Duo Antico Moderno, po ktorej sa návštevníci v spoločnosti grófskeho páru vybrali na prechádzku minulosťou. Pani Turcsányiovú potešilo, že veľký obdiv u prítomných účastníkov tohto večera mal, vďaka nej, i sprevádzajúci, akože grófsky pár Františky Andrássyovej a Dionýza Andrássyho, ktorých predstavovali zamestnanci TIC Rožňava Katarína Petrová a Štefan Kesi. Františku skrášľovali šaty, ktoré podľa dobových fotografií navrhla i ušila pani Milena.
„Samotné šitie mi trvalo dva týždne,“ vraví natešene. „Za materiál som si vybrala satén a organzu,“  vysvetľuje mi. Obrázok oblečených šiat vyzeral veľmi verne a skutočne pôsobil akoby bol práve vzatý zo šatníka pani grófky a predstavoval štýl renezancie z konca 19. storočia.
Zrejme sa s predstaviteľmi manželského páru Andrássyovcov pracovalo veľmi dobre, pretože hovorila o nich samé chvály. Veď aj to je potrebné pre krajčírku, aby podľa toho ako sa cítia v šatách, ktoré šije vedela vystihnúť, ktoré partie treba viac či menej prispôsobiť buď výzoru tváre, alebo telu, či elegancii materiálu. Aj preto hodnotil pán Kesi šaty ušité pre kolegyňu Katku Petrovú na vysokej profesionálnej úrovni.
„Rada by som Vám ukázala ešte môj najnovší výtvor,“ ochotne dopĺňa informácie o sebe pani Turcsányiová. „Práve sme sa vrátili zo svadby, na ktorú som šila neveste svadobné šaty. Veľmi sa  páčili nielen mne, ale i neveste. Len vlečka na nich merala tri metre. Pošlem vám môj originál,“ dodáva.  „Ale to sa ja do nich nevmestím,  načo mi ich pošlete?“ s úsmevom odpovedám našej krajčírke. „Ale to nie naozaj, myslela som, že vám ich pošlem  len ako link,“ vysvetľuje s úsmevom.
A tak pozerám fotografiu s moderným prejavom autorkinho návrhu i konečného výtvoru. No, mne sa páčil, ale čo hovoril ženích, keď viedol k sobášu svoju nevestu?  V časoch mojej svadby sa veru takéto nenosili. Každá doba  prináša niečo nové i v tomto smere. Kto sa nebojí priniesť i pre nevesty svoj pohľad na túto udalosť v podobe svadobných šiat, má vopred vyhraté. Toho záujemcovia ľahko nájdu a predložia i svoj návrh. Preto pani Turcsányiová neodmieta žiadnu prácu, ani objednávku a rada premení do svojho výrobku svoju šikovnosť i nápad. Vo svojom krajčírskom salóniku MIMA FASHION v rožňavskom OKC privíta každého, kto o jej služby má záujem.
Nepýtal som sa jej, odkedy šije. Veď aj načo, keď každý začína vlastne už v detskom veku s tým, čo ho baví. Preto po ukončení základnej školy aj ona vedela, že sa pôjde učiť za krajčírku. Vybrala si školu, ktorá ju naučila nielen šiť, ale získala popri tom aj maturitu. Dnes už sníva o ďalšej škole, aby mohla svoje vedomosti ešte rozšíriť a uplatniť ich aj ako návrhárka, či dizajnérka. Vzor nemala ďaleko. Šitie patrilo i v minulosti do ich rodiny. Jej starý otec Ján Máťaš bol v Rakovnici vychýreným krajčírom. Remeslu sa naučil vo Francúzsku a keď sa vrátili s rodičmi po II. svetovej vojne do rodného kraja, venoval sa remeslu profesionálne. V jeho šľapajách by aj ona rada kráčala. Hrdo mi pripomína, že krajčírom je aj jej krstný otec. Keby sa jej splnil dávny sen a veľká túžba - dostať sa do Paríža a založiť si tam svoju krajčírsku dielňu. Stále o tom hovorí. Je mladá, ambiciózna a verím, že sen sa stane o niekoľko rokov aj skutočnosťou. Predpoklady na to už má.
Ondrej Doboš

Fotografie: archív MT, TIC Rožňava a internet
{gallery}obsah/roznava/mima{/gallery}
{jcomments on}