a Kežmarku – mestám, v ktorých sa tohto rokuLesnícke dni konali. Cieľom lesníckych dní bolo bližšie priblížiť širokej verejnosti a deťom, predovšetkým v mestách, les a lesníctvo. Lesnícky deň sa začal v Rožňave o 9.00 hod. V príhovore vystúpil aj riaditeľ Odštepného závodu Lesov SR v Rožňave Ing. Juraj Balázs, ktorý o. i. povedal: „Región Gemera a okolie Rožňavy je bohaté na lesy, ktoré sú v súčasnosti naším najväčším bohatstvom. Značnú časť týchto lesov spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prostredníctvom nášho Lesného závodu so sídlom tu v Rožňave. A sme úprimne radi, že sa Lesný závod v tomto regióne udržal a že aj v súčasnosti dáva prácu stovkám jeho obyvateľom. Práca v lesníctve, podobne ako práca učiteľov v školstve, nie je naším zamestnaním, ale je naším životným poslaním. A uvedomujeme si, že naším dôležitým poslaním, v ktorom popri vzornom lesníckom hospodárení, je dôležité otvoriť a sprístupniť les a lesníctvo pre širokú verejnosť a zvlášť pre deti a mládež, ktorí obzvlášť v tomto modernom svete potrebujú kontakt s prírodou. V minulých rokoch Lesný závod Rožňava organizoval niekoľko menších podujatí priamo v lese, najčastejšie v Betliari. A tohto roku sme mali zámer priniesť kus lesa a lesníctva práve na námestie mesta Rožňava, aby k nám deti a verejnosť mali bližšie. Ešte chcem dodať, že našimi lesníckymi akciami, našou lesnou pedagogikou nechceme konkurovať či miešať sa do remesla našim kolegom učiteľom. Chceme len v rámci našich možností podať ruku školám, učiteľom a žiakom a priviesť ich takto k nám do lesa, aby mohli vidieť a zažiť to, čo sa počas školských hodín učia. Počas prípravy tohto podujatia sme v Rožňave a v jej okolí stretli viacero mimoriadne šikovných a vzácnych ľudí, ktorí boli ochotní prispieť k príprave tohto spoločného podujatia a o ktorých mnohí ani netušíme, že ich tu v Rožňave máme. Spomeniem unikátne Banícke múzeum, mimoriadne aktívne a šikovné Združenie gemerských remeselníkov, skvostné bábkové Divadlo rozprávok, Sokoliarov z Jovíc, a to sme neobjavili a neoslovili ďalších. Pri príprave tohto podujatia sme ale všetci pochopili jednu dôležitú vec, a to, že musíme spojiť sily a spolupracovať, aby sa podarila spoločná vec pre verejnosť. Spolupracovať a povýšiť verejný záujem nad naše individuálne záujmy je cestou do budúcnosti, aby sa náš rožňavský región rozvíjal, aby sme tu pritiahli návštevníkov, turistov a hlavne, aby tu mali ľudia prácu...“
Lesníckeho dňa na rožňavskom námestí sa zúčastnilo takmer 700 detí – žiakov základných škôl z Rožňavy a okolia. Keďže sa jednalo o regionálny lesnícky deň, lesníkom z Rožňavy prišli vypomôcť aj kolegovia z ďalších Lesných závodov – Prešov, Košice, Sobrance a Vranov, ktorí sa venujú lesníckej pedagogike a práci s deťmi a mládežou. Pre deti boli pripravené vedomostné súťaže, ukážky, hry, ale aj práce a zručnosti na 10 tematických stanovištiach: I. Doprava v lese, II. Nástroje a pomôcky lesníka, III. Ochrana lesa pred škodcami, IV. Poľovníctvo, sokoliarstvo a kynológia, V. Lesná zver a zvieratá,VI. Pestovanie lesa a lesná škôlka,VII. Ťažba dreva, VIII. Baníctvo, IX. Váš odkaz lesu, X. Lesná a remeselnícka tvorivá dielňa. Popritom sa mohli zahrať v Divadle rozprávok, dozvedieť sa niečo o sokoliarstve či súťažiť v poznávaní stromov o víkendový pobyt na lesníckej chate.
Množstvo faktov a informácií o lesoch, popretkávaných novými zážitkami, hrami a zábavou pripomenulo v piatok na rožňavskom námestí deťom i dospelým význam a dôležitosť lesov pre život človeka a oslávilo ich krásu a výnimočnosť. Lesníci a lesní pedagógovia prostredníctvom zábavy, hier a súťaží deťom priblížili prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva a odovzdávali im nielen informácie a svoje skúsenosti, ale najmä lásku a úctu k prírode a ku všetkému živému. Reakcie a pozitívne ohlasy detí i dospelých sú dôkazom, že takéto podujatia pri motivácii k osobnej zodpovednosti za ochranu hodnôt lesa majú veľký význam.
Marcel Lehocký
Foto: Karol Csobádi
{jcomments on}
































Lesný závod Rožňava sa tohto roku po prvýkrát zapojil do celoslovenskej akcie Lesníckych dní, konanej pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. A tak v spolupráci s Mestom Rožňava, Baníckym múzeom v Rožňave, Združením gemerských remeselníkov a Bábkovým divadlom rozprávok z Rožňavy sa dňa 26. apríla 2013 na Námestí baníkov konal Lesnícky deň po gemersky. Rožňava sa tak zaradila k Bratislave, Zvolenu, Prešovu
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).