a Kežmarku – mestám, v ktorých sa tohto rokuLesnícke dni konali. Cieľom lesníckych dní bolo bližšie priblížiť širokej verejnosti a deťom, predovšetkým v mestách, les a lesníctvo. Lesnícky deň sa začal v Rožňave o 9.00 hod. V príhovore vystúpil aj riaditeľ Odštepného závodu Lesov SR v Rožňave Ing. Juraj Balázs, ktorý o. i. povedal: „Región Gemera a okolie Rožňavy je bohaté na lesy, ktoré sú v súčasnosti naším najväčším bohatstvom. Značnú časť týchto lesov spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prostredníctvom nášho Lesného závodu so sídlom tu v Rožňave. A sme úprimne radi, že sa Lesný závod v tomto regióne udržal a že aj v súčasnosti dáva prácu stovkám jeho obyvateľom. Práca v lesníctve, podobne ako práca učiteľov v školstve, nie je naším zamestnaním, ale je naším životným poslaním. A uvedomujeme si, že naším dôležitým poslaním, v ktorom popri vzornom lesníckom hospodárení, je dôležité otvoriť a sprístupniť les a lesníctvo pre širokú verejnosť a zvlášť pre deti a mládež, ktorí obzvlášť v tomto modernom svete potrebujú kontakt s prírodou. V minulých rokoch Lesný závod Rožňava organizoval niekoľko menších podujatí priamo v lese, najčastejšie v Betliari. A tohto roku sme mali zámer priniesť kus lesa a lesníctva práve na námestie mesta Rožňava, aby k nám deti a verejnosť mali bližšie. Ešte chcem dodať, že našimi lesníckymi akciami, našou lesnou pedagogikou nechceme konkurovať či miešať sa do remesla našim kolegom učiteľom. Chceme len v rámci našich možností podať ruku školám, učiteľom a žiakom a priviesť ich takto k nám do lesa, aby mohli vidieť a zažiť to, čo sa počas školských hodín učia. Počas prípravy tohto podujatia sme v Rožňave a v jej okolí stretli viacero mimoriadne šikovných a vzácnych ľudí, ktorí boli ochotní prispieť k príprave tohto spoločného podujatia a o ktorých mnohí ani netušíme, že ich tu v Rožňave máme. Spomeniem unikátne Banícke múzeum, mimoriadne aktívne a šikovné Združenie gemerských remeselníkov, skvostné bábkové Divadlo rozprávok, Sokoliarov z Jovíc, a to sme neobjavili a neoslovili ďalších. Pri príprave tohto podujatia sme ale všetci pochopili jednu dôležitú vec, a to, že musíme spojiť sily a spolupracovať, aby sa podarila spoločná vec pre verejnosť. Spolupracovať a povýšiť verejný záujem nad naše individuálne záujmy je cestou do budúcnosti, aby sa náš rožňavský región rozvíjal, aby sme tu pritiahli návštevníkov, turistov a hlavne, aby tu mali ľudia prácu...“
Lesníckeho dňa na rožňavskom námestí sa zúčastnilo takmer 700 detí – žiakov základných škôl z Rožňavy a okolia. Keďže sa jednalo o regionálny lesnícky deň, lesníkom z Rožňavy prišli vypomôcť aj kolegovia z ďalších Lesných závodov – Prešov, Košice, Sobrance a Vranov, ktorí sa venujú lesníckej pedagogike a práci s deťmi a mládežou. Pre deti boli pripravené vedomostné súťaže, ukážky, hry, ale aj práce a zručnosti na 10 tematických stanovištiach: I. Doprava v lese, II. Nástroje a pomôcky lesníka, III. Ochrana lesa pred škodcami, IV. Poľovníctvo, sokoliarstvo a kynológia, V. Lesná zver a zvieratá,VI. Pestovanie lesa a lesná škôlka,VII. Ťažba dreva, VIII. Baníctvo, IX. Váš odkaz lesu, X. Lesná a remeselnícka tvorivá dielňa. Popritom sa mohli zahrať v Divadle rozprávok, dozvedieť sa niečo o sokoliarstve či súťažiť v poznávaní stromov o víkendový pobyt na lesníckej chate.
Množstvo faktov a informácií o lesoch, popretkávaných novými zážitkami, hrami a zábavou pripomenulo v piatok na rožňavskom námestí deťom i dospelým význam a dôležitosť lesov pre život človeka a oslávilo ich krásu a výnimočnosť. Lesníci a lesní pedagógovia prostredníctvom zábavy, hier a súťaží deťom priblížili prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva a odovzdávali im nielen informácie a svoje skúsenosti, ale najmä lásku a úctu k prírode a ku všetkému živému. Reakcie a pozitívne ohlasy detí i dospelých sú dôkazom, že takéto podujatia pri motivácii k osobnej zodpovednosti za ochranu hodnôt lesa majú veľký význam.
Marcel Lehocký
Foto: Karol Csobádi
{jcomments on}




















Lesný závod Rožňava sa tohto roku po prvýkrát zapojil do celoslovenskej akcie Lesníckych dní, konanej pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. A tak v spolupráci s Mestom Rožňava, Baníckym múzeom v Rožňave, Združením gemerských remeselníkov a Bábkovým divadlom rozprávok z Rožňavy sa dňa 26. apríla 2013 na Námestí baníkov konal Lesnícky deň po gemersky. Rožňava sa tak zaradila k Bratislave, Zvolenu, Prešovu
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.