a Kežmarku – mestám, v ktorých sa tohto rokuLesnícke dni konali. Cieľom lesníckych dní bolo bližšie priblížiť širokej verejnosti a deťom, predovšetkým v mestách, les a lesníctvo. Lesnícky deň sa začal v Rožňave o 9.00 hod. V príhovore vystúpil aj riaditeľ Odštepného závodu Lesov SR v Rožňave Ing. Juraj Balázs, ktorý o. i. povedal: „Región Gemera a okolie Rožňavy je bohaté na lesy, ktoré sú v súčasnosti naším najväčším bohatstvom. Značnú časť týchto lesov spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prostredníctvom nášho Lesného závodu so sídlom tu v Rožňave. A sme úprimne radi, že sa Lesný závod v tomto regióne udržal a že aj v súčasnosti dáva prácu stovkám jeho obyvateľom. Práca v lesníctve, podobne ako práca učiteľov v školstve, nie je naším zamestnaním, ale je naším životným poslaním. A uvedomujeme si, že naším dôležitým poslaním, v ktorom popri vzornom lesníckom hospodárení, je dôležité otvoriť a sprístupniť les a lesníctvo pre širokú verejnosť a zvlášť pre deti a mládež, ktorí obzvlášť v tomto modernom svete potrebujú kontakt s prírodou. V minulých rokoch Lesný závod Rožňava organizoval niekoľko menších podujatí priamo v lese, najčastejšie v Betliari. A tohto roku sme mali zámer priniesť kus lesa a lesníctva práve na námestie mesta Rožňava, aby k nám deti a verejnosť mali bližšie. Ešte chcem dodať, že našimi lesníckymi akciami, našou lesnou pedagogikou nechceme konkurovať či miešať sa do remesla našim kolegom učiteľom. Chceme len v rámci našich možností podať ruku školám, učiteľom a žiakom a priviesť ich takto k nám do lesa, aby mohli vidieť a zažiť to, čo sa počas školských hodín učia. Počas prípravy tohto podujatia sme v Rožňave a v jej okolí stretli viacero mimoriadne šikovných a vzácnych ľudí, ktorí boli ochotní prispieť k príprave tohto spoločného podujatia a o ktorých mnohí ani netušíme, že ich tu v Rožňave máme. Spomeniem unikátne Banícke múzeum, mimoriadne aktívne a šikovné Združenie gemerských remeselníkov, skvostné bábkové Divadlo rozprávok, Sokoliarov z Jovíc, a to sme neobjavili a neoslovili ďalších. Pri príprave tohto podujatia sme ale všetci pochopili jednu dôležitú vec, a to, že musíme spojiť sily a spolupracovať, aby sa podarila spoločná vec pre verejnosť. Spolupracovať a povýšiť verejný záujem nad naše individuálne záujmy je cestou do budúcnosti, aby sa náš rožňavský región rozvíjal, aby sme tu pritiahli návštevníkov, turistov a hlavne, aby tu mali ľudia prácu...“
Lesníckeho dňa na rožňavskom námestí sa zúčastnilo takmer 700 detí – žiakov základných škôl z Rožňavy a okolia. Keďže sa jednalo o regionálny lesnícky deň, lesníkom z Rožňavy prišli vypomôcť aj kolegovia z ďalších Lesných závodov – Prešov, Košice, Sobrance a Vranov, ktorí sa venujú lesníckej pedagogike a práci s deťmi a mládežou. Pre deti boli pripravené vedomostné súťaže, ukážky, hry, ale aj práce a zručnosti na 10 tematických stanovištiach: I. Doprava v lese, II. Nástroje a pomôcky lesníka, III. Ochrana lesa pred škodcami, IV. Poľovníctvo, sokoliarstvo a kynológia, V. Lesná zver a zvieratá,VI. Pestovanie lesa a lesná škôlka,VII. Ťažba dreva, VIII. Baníctvo, IX. Váš odkaz lesu, X. Lesná a remeselnícka tvorivá dielňa. Popritom sa mohli zahrať v Divadle rozprávok, dozvedieť sa niečo o sokoliarstve či súťažiť v poznávaní stromov o víkendový pobyt na lesníckej chate.
Množstvo faktov a informácií o lesoch, popretkávaných novými zážitkami, hrami a zábavou pripomenulo v piatok na rožňavskom námestí deťom i dospelým význam a dôležitosť lesov pre život človeka a oslávilo ich krásu a výnimočnosť. Lesníci a lesní pedagógovia prostredníctvom zábavy, hier a súťaží deťom priblížili prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva a odovzdávali im nielen informácie a svoje skúsenosti, ale najmä lásku a úctu k prírode a ku všetkému živému. Reakcie a pozitívne ohlasy detí i dospelých sú dôkazom, že takéto podujatia pri motivácii k osobnej zodpovednosti za ochranu hodnôt lesa majú veľký význam.
Marcel Lehocký
Foto: Karol Csobádi
{jcomments on}

































Lesný závod Rožňava sa tohto roku po prvýkrát zapojil do celoslovenskej akcie Lesníckych dní, konanej pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. A tak v spolupráci s Mestom Rožňava, Baníckym múzeom v Rožňave, Združením gemerských remeselníkov a Bábkovým divadlom rozprávok z Rožňavy sa dňa 26. apríla 2013 na Námestí baníkov konal Lesnícky deň po gemersky. Rožňava sa tak zaradila k Bratislave, Zvolenu, Prešovu
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-