nový rožňavský biskup, v ktorej osobitne poďakoval svojim predchodcom. Ku katedre vyprevadil nového biskupa Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, pri ktorom pôsobil ako pomocný košický biskup. Urobil tak po vstupných obradoch, privítaní hostí a po prečítaní pápežskej buly o menovaní nového rožňavského biskupa. V latinskom jazyku ju prečítal apoštolský nuncius na Slovensku, v slovenskom kancelár kúrie Martin Keruľ. V mene prítomných mu následne prejavil úctu v príhovore kňaz Rožňavskej diecézy Rastislav Suchý.
Stanislav Stolárik sa narodil 27. februára 1955 v Rožňave. Bol siedme z ôsmich detí rodičov Štefana a Júlie, r. Kočišovej. Vyrástol v Košiciach, kde získal základné a stredoškolské vzdelanie. V rokoch 1973 - 1978 absolvoval filozoficko-teologické štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Dóme sv. Martina v Bratislave za vtedajšiu Košickú diecézu. Pôsobil v Trebišove, Humennom, Prešove, Obišovciach, Čani a Humennom. V januári 2004 bol menovaný za titulárneho biskupa barikského a pomocného biskupa Košickej arcidiecézy. Biskupskú vysviacku prijal 20. marca 2004. Následne bol menovaný za generálneho vikára tejže diecézy a predsedu Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Svätý Otec František ho 21. marca 2015 menoval za diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy.
(Zdroj: TK KBS)

































Mons. Stanislav Stolárik dňa 16. mája 2015 prevzal úrad diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy. Informovala o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska vo svojej správe. Do funkcie ho koncom marca tohto roka vymenoval pápež František. Hlava Katolíckej cirkvi v tento deň prijala zrieknutie vedenia Rožňavskej diecézy, ktoré mu predložil Mons. Vladimír Filo podľa normy kán. 401 §1 Kódexu kánonického práva (po dovŕšení 75 roku života). Kánonické prevzatie diecézy a uvedenie do úradu rožňavského diecézneho biskupa sa uskutočnila na slávnosť sv. Jána Nepomuckého, patróna diecézy v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Na slávnostnom akte sa zúčastnil apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana, biskupi, kňazi, rehoľníci, veriaci, rodina, predstavitelia štátnej správy i samoprávy, spoločenského i verejného života. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a