informácie o adopcii psov z útulku. „Pravdepodobne celoslovenskou novinkou bude naše Psie kino, ktoré uvedie krátke vzdelávacie filmy na tému ako odnaučiť psa od zlozvykov, spojené s výkladom odborníka,“ hovorí za organizátorov riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná. Maškrtné psie jazýčky určite si zgustnú na zdravých keksíkoch bez chémie a to priamo z výroby prvej psej pekárne z Košíc. Pripravené sú rôzne zábavné disciplíny, ktoré keď nezvládne pes, bude to musieť za neho urobiť gazda.
„Budeme hovoriť aj o canisterapii, nebude chýbať ani psí fotoateliér, či milé hračky pre psíkov pripravené klientmi Domova sociálnych služieb Amália v Rožňave. Nuž, a keďže toto podujatie sa uskutoční v našom zariadení, na rožňavskej hvezdárni, ponúkame návštevníkom aj virtuálnu prechádzku oblohou po stopách svorky lovca Orióna a skúsime tak vystopovať Veľkého a Malého psa,“ s úsmevom pokračuje riaditeľka Novotná.
Organizátori týmto podujatím chcú predovšetkým podporiť novovzniknutý rožňavský útulok, ale radi by upriamili pozornosť verejnosti na moderné spolužitie človeka a psa. „Som čerstvá psíčkarka, a nestačím sa čudovať, koľko prekážok - skôr zákazov majú majitelia psov v našom meste. Kým v zahraničí sú samozrejmosťou „animal friendly“ hotely, reštaurácie, obchodné domy, dokonca letecké spoločnosti, či cestovné kancelárie špecializujúce sa na dovolenky so štvornohými priateľmi, v našom meste chýbajú odpadové koše na psie exkrementy. O bezpečnom ohradenom výbehu na sídliskách môžeme tiež len snívať,“ dodáva pani Novotná.
Akcia takéhoto zamerania je prvýkrát organizovaná v Rožňave. Organizátori vyžadujú od majiteľov psov, aby sa preukázali očkovacím preukazom za účelom overenia platného očkovania a zdravotného stavu. Neodporúčajú však účasť háravým fenám. „Myslíme aj na zábudlivých majiteľov, preto budeme mať pripravené špeciálne stanovište s miskami s vodou, ale aj sáčky na psí trus. Veríme, že nám bude priať aj počasie, a tešíme sa na štvornohých chlpáčikov-miláčikov. Na veku, pohlaví, výške, farbe či rase nezáleží. Dôležitá je chuť pomôcť rožňavskému útulku, poradiť sa s odborníkmi a pobudnúť v prírode so štvornohými priateľmi,“ ukončí rozprávanie o pripravovanej akcii MISS PES Rožňava 2012 riaditeľka Gemerského osvetového strediska H. Novotná.
Bc. Mária Hlaváčová
pondelok, 04 jún 2012 18:50
Nevšedné podujatie MISS PES ROŽŇAVA 2012 v areáli rožňavskej hvezdárne Doporučený
Napísal(a) Mária Hlaváčová
MISS PES ROŽŇAVA 2012 - Benefičná akcia na podporu rožňavského útulku - Miesto: Rožňava, areál hvezdárne, Lesná 1. Termín: 9.6.2012 od 11.00 hod. Organizátor: Gemerské osvetové stredisko (GOS) Rožňava. Spoluorganizátor: Občianske združenie Život je pes.
Nevšedné letné podujatie – pátranie po najväčšom sympaťákovi na netradičnom mieste, v areáli rožňavskej hvezdárne pripravili organizátori s množstvom zaujímavých, zábavných, ale aj edukačných aktivít pre rožňavských psíčkarov a ich štvornohých priateľov. V ponuke dňa nebude chýbať veterinárne poradenstvo na vždy aktuálnu tému Lepšia prevencia ako liečba, drobné kadernícke a kozmetické služby či
Zverejnené v
Rožňava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.