Všetci milovníci a degustátori výborného pivného moku a zberatelia pivných suvenírov si prídu na svoje! V Rožňave sa totiž 27.- 28. mája 2011 konajú 5. Pivné slávnosti, na ktorých sa bude konať aj 3. ročník degustačnej súťaže domácich pív o titul SLOVAK HOMEBREWING STAR 2011 (SHS 2011). Počas slávností bude možné degustovať viac ako 25 druhov čapovaných pivných špeciálov súčasne a prebiehať bude výborný program - prednáška na tému Rozvoj homebrewingu a minipivovarov v Strednej Európe za posledných dvadsať rokov, dražba víťazných pív SHS 2011, priamy predaj všetkých súťažných pív SHS 2011, nesúťažná degustácia vzoriek súťažných produktov SHS 2010 s O pivovare Kaltenecker
Pivovar Kaltenecker zahájil svoju činnosť v roku 1997 ako reštauračný minipivovar v novopostavenej budove určenej špeciálne na tento účel. Je situovaný na východnom okraji mesta Rožňava, na okraji sídliska Juh popri spojnici E571, ktorá spája Košice s Bratislavou. Reštauračný pivovar Kaltenecker sa veľmi rýchlo stal obľúbeným a vyhľadávaným miestom slovenských, ako aj zahraničných návštevníkov mesta Rožňava a regiónu Gemer. Špecifickým sa stal najmä ponukou tradičných špecialít slovenskej, českej, maďarskej a regionálnej kuchyne, ako aj stále širšou ponukou vlastného nepasterizovaného piva Kaltenecker Kras a Brokát.
Podpredsedu Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska Ladislav Kovács činnosť pivovaru upresnil: „
Pivo varíme v Rožňave v našom pivovare už rovných štrnásť rokov a zatiaľ sme vyrobili a uviedli na trh dvadsaťtri druhov piva. Žiaľ z kapacitných dôvodov nevieme všetky druhy vyrábať celoročne, aj keď je o nich značný záujem, ale viac ako polovicu pivných špeciálov prinášame sezónne v rôznych ročných obdobiach hlavne podľa typu a charakteru piva. Najviac sezónnych pivných špeciálov ponúkame od jesene do jari. Ako novinku sa nám vlani podarilo vyrobiť najsilnejšie slovenské pivo s obchodným názvom Brokát 27 Old Beer. Je to veľmi silná dvadsaťsedmička s extra dlhým ležaním až šesť mesiacov. Pivo posledných šesťdesiat dní leží dokonca v dubových sudoch po šesťputňovom tokajskom víne. Okrem chmeľu sme použili pri tomto pive na zvýraznenie chuti aj koriander, borievku, smrekové ihličie a mladé smrekové výhonky. Veľmi dlho sme plánovali vývoj a výrobu tohto pivného špeciálu, ale vlani prišla tá správna konštelácia hviezd.Najviac uznania na medzinárodnej európskej a svetovej pivnej scéne pravidelne získavame s pivným špeciálom značky Brokát tmavý, alebo Brokát Dark, ktorý napríklad v roku 2008 získal na medzinárodnej pivnej súťaži v Českých Budějoviciach vo svojej kategórii prvé miesto, zlatú medailu a prestížny titul Pivo Českej republiky. Vlani bolo toto pivo zaradené aj v Londýne do encyklopédie medzi tisíc najlepších pív sveta.
Pätnásť rokov od založenia pivovaru Kaltenecker oslávime presne o rok v januári 2012 a už teraz v januári 2011 sme vyrobili limitovanú sériu pivného špeciálu s názvom Archa. Jedná sa o vrchne kvasený tmavý, až čierny pivný špeciál, ktorý bude mať extra dlhé zrenie až jeden rok. Okrem toho celá limitovaná produkcia 400 litrov bude stočená do fliaš, ktoré budú rozdelené na štyri štvrtiny. Prvých sto litrov bude uvedených do predaja v januári 2012 ako výročné narodeninové pivo. Zvyšok pôjde do archívu, totiž tento druh piva je zvlášť vhodný aj na archiváciu s potenciálom dozrievania ešte minimálne ďalších pätnásť až dvadsať rokov. Toto my aj urobíme a sto litrov tohto piva vyberieme z archívu najskôr o päť rokov, teda v roku 2017 a uvedieme ich aj do predaja. Ďalších sto litrov zase v roku 2022 a poslednú štvrtinu predáme až v roku 2027 ako pätnásťročné pivo, ktoré bolo vyrobené k pätnástemu výročiu vzniku pivovaru.“(M.M.)
{gallery}skuska/pivne{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.