neprišla aj k nám na Gemer počas Dní mesta a jesenných trhov. Súhlasila.
Každodenný život na dedine,
dedinskom dvore, spomienky na detstvo, vinica, tekvice, slnečnice, kukurice, hydina a hlavne morky a krásne pestré farby na obrazoch menších i väčších rozmerov, to charakterizuje túto úspešnú insitnú maliarku zo Srbska.
Je členkou Múzea insitného umenia v Jagodine, DUK umeleckej „kolonie“. Pravidelne sa zúčastňuje aj na výtvarných „koloniach“ v Arandelovci, Budve, Zablji, Novom Sade, ale aj na Slovensku, ako napr. vo Vysokých Tatrách, v Podjavorníku, vo Vyhniach, v Bielych Vodách, Lome nad Rimavicou...
Má mnohé ocenenia z medzinárodných výstav.
Samostatné výstavy mala v Belehrade, Novom Sade, Báčskom Petrovci, Pančeve, Skopji (Macedónsko), Budve a Canji (Čierna Hora), v Bratislave, Považskej Bystrici, Piešťanoch, Zvolene, Banskej Bystrici, Dudinciach, Detve...
Prijmite srdečné pozvanie v mene Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave a Mesta Rožňava v rámci Dní mesta Rožňava na otvorenie výstavy obrazov maliarky Anny Kotvašovej zo Srbska v piatok 19.9.2014 o 10:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová 3 pod názvom Vybájené sedliacke dvory. Výstava potrvá do 31.10.2014 a pozrieť si ju môže široká verejnosť v rámci výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková

































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava Vás pozývajú v rámci Dní mesta Rožňava na otvorenie výstavy insitnej maliarky z Padiny (Srbsko) Anny Kotvašovej pod názvom Vybájené sedliacke dvory v piatok 19.9.2014 o 10:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a