Najväčší záujem však bol o používanie akumulátorových skrutkovačov. Niektoré výrobky vyžadovali, aby sa drevené odrezky spájali pomocou skrutiek. Najprv si jedným akumulátorovým skrutkovačom vyvŕtali dierku a potom dve drevené časti druhým akumulátorovým skrutkovačom zoskrutkovali.
Poslednou, ale niekedy aj prvou, úpravou drevených výrobkov bolo ich maľovanie. Deti používali pestrofarebné vodou riediteľné lazúry na drevo.
Veľkým hitom boli aj jednorázové hygienické rukavice, ktoré deti používali, aby sa nezamazali farbami.
A čo deti vytvorili? Motýle, kvietky – ako prívesok do auta otcovi, veľké slnečné mandaly, ktoré si ponechá CVČ a poslúžia im na divadelné aktivity, myšky s chvostom z farebných šnúrok, za ktoré viseli uviazané na konároch smutnej vŕby, kým farby na ich kožúškoch neuschli, Miki Mausa s tvárou z plexiskla, chlapci chceli zostrojiť zbrane, tak vymysleli bojovú loď a meče.
Výrobky, ktoré deti vyrobili, si mohli vziať so sebou.
Druhým stanovišťom, ktoré mal pod dohľadom Ondrej Bašták Ďurán, a kde vypomáhali pracovníci Domu Matice slovenskej v Rožňave Matej Lada a Ján Rybár, bolo stanovište s exteriérovou bocciou. Pán Bašták sa boccii venuje už dlhé roky a teraz aj ako podnikateľskej aktivite. Boccia je jednoduchá hra, ktorej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Jeden súper má 6 červených lôpt, druhý 6 modrých a sadu boccia lôpt dopĺňa biela cieľová lopta. Hráči sa snažia počas hry hodiť svoje farebné loptičky čo najbližšie k bielej.
Pôvodne sa boccia hrá v interiéry, ale existuje aj jej exteriérová verzia. Vtedy sa hrá s tvrdými plnými loptami z plastu alebo dreva na trávniku. Za slnečného počasia, aké vládlo aj v deň tvorivých dielní, je hra boccia výbornou aktivitou na dobré a zdravé strávenie voľného času.
Ako prví sa k hodom boccia lôpt dostavili škôlkari a to všetci naraz. Lopty lietali jedna cez druhú a na zápas boccie sa to nepodobalo ani zďaleka, ale deti si toto šantenie s loptami užili. Neskôr nastúpili žiaci základných škôl a tí už k hre pristupovali s väčšou vážnosťou korešpondujúcou s ich vekom. Hrali jeden na jedného - jednotlivci, dvaja na dvoch - páry i traja na troch - tímy. Išlo im to a hrali so záujmom.
Boccia pôvodne vznikla ako alternatíva hry petanque pre ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Avšak táto hra má v sebe potenciál, ktorý ďaleko presahuje toto úzke vymedzenie na cieľovú skupinu, ktorej môže slúžiť k dobru. Aj prezentácia exteriérovej boccie počas Dní mesta Rožňava pred Centrom voľného času ukázala, že pre deti je táto hra ako stvorená.
Na záver si bocciu zahrala aj riaditeľka CVČ Rožňava Izabella Hurajtová, ktorá ju hrala v tradičnom folklórnom kroji, prišla práve z pódia, kde vystúpila so svojím folklórnym programom. Ľudia majú v povahe chuť hrať a zabávať sa. Možno i naši prastarí rodičia by prišli boccii na chuť.
Autor článku a fotografií: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
picasa_albumid=6067568877868110529
































Dňa 18. septembra
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-