Najväčší záujem však bol o používanie akumulátorových skrutkovačov. Niektoré výrobky vyžadovali, aby sa drevené odrezky spájali pomocou skrutiek. Najprv si jedným akumulátorovým skrutkovačom vyvŕtali dierku a potom dve drevené časti druhým akumulátorovým skrutkovačom zoskrutkovali.
Poslednou, ale niekedy aj prvou, úpravou drevených výrobkov bolo ich maľovanie. Deti používali pestrofarebné vodou riediteľné lazúry na drevo.
Veľkým hitom boli aj jednorázové hygienické rukavice, ktoré deti používali, aby sa nezamazali farbami.
A čo deti vytvorili? Motýle, kvietky – ako prívesok do auta otcovi, veľké slnečné mandaly, ktoré si ponechá CVČ a poslúžia im na divadelné aktivity, myšky s chvostom z farebných šnúrok, za ktoré viseli uviazané na konároch smutnej vŕby, kým farby na ich kožúškoch neuschli, Miki Mausa s tvárou z plexiskla, chlapci chceli zostrojiť zbrane, tak vymysleli bojovú loď a meče.
Výrobky, ktoré deti vyrobili, si mohli vziať so sebou.
Druhým stanovišťom, ktoré mal pod dohľadom Ondrej Bašták Ďurán, a kde vypomáhali pracovníci Domu Matice slovenskej v Rožňave Matej Lada a Ján Rybár, bolo stanovište s exteriérovou bocciou. Pán Bašták sa boccii venuje už dlhé roky a teraz aj ako podnikateľskej aktivite. Boccia je jednoduchá hra, ktorej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Jeden súper má 6 červených lôpt, druhý 6 modrých a sadu boccia lôpt dopĺňa biela cieľová lopta. Hráči sa snažia počas hry hodiť svoje farebné loptičky čo najbližšie k bielej.
Pôvodne sa boccia hrá v interiéry, ale existuje aj jej exteriérová verzia. Vtedy sa hrá s tvrdými plnými loptami z plastu alebo dreva na trávniku. Za slnečného počasia, aké vládlo aj v deň tvorivých dielní, je hra boccia výbornou aktivitou na dobré a zdravé strávenie voľného času.
Ako prví sa k hodom boccia lôpt dostavili škôlkari a to všetci naraz. Lopty lietali jedna cez druhú a na zápas boccie sa to nepodobalo ani zďaleka, ale deti si toto šantenie s loptami užili. Neskôr nastúpili žiaci základných škôl a tí už k hre pristupovali s väčšou vážnosťou korešpondujúcou s ich vekom. Hrali jeden na jedného - jednotlivci, dvaja na dvoch - páry i traja na troch - tímy. Išlo im to a hrali so záujmom.
Boccia pôvodne vznikla ako alternatíva hry petanque pre ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Avšak táto hra má v sebe potenciál, ktorý ďaleko presahuje toto úzke vymedzenie na cieľovú skupinu, ktorej môže slúžiť k dobru. Aj prezentácia exteriérovej boccie počas Dní mesta Rožňava pred Centrom voľného času ukázala, že pre deti je táto hra ako stvorená.
Na záver si bocciu zahrala aj riaditeľka CVČ Rožňava Izabella Hurajtová, ktorá ju hrala v tradičnom folklórnom kroji, prišla práve z pódia, kde vystúpila so svojím folklórnym programom. Ľudia majú v povahe chuť hrať a zabávať sa. Možno i naši prastarí rodičia by prišli boccii na chuť.
Autor článku a fotografií: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
picasa_albumid=6067568877868110529

































Dňa 18. septembra
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a