k Telgártu na Tisovec a Brezno, pamätník na Dieliku pri Tisovci na počesť bojov v SNP.
Nemecká – obec v Horehronskom podolí. Nemecké okupačné vojsko tu 5.12.1944 zavraždilo a pohádzalo do jamy po bombardovaní telá 8 rasove prenasledovaných. Neďaleko obce upálili vo vápenke 4.-11.4. 1945 do 900 povstalcov, partizánov, protifašistických bojovníkov a rasove prenasledovaných, ktorých sem vozili z krajskej väznice v Banskej Bystrici.
Pohronský Bukovec – V osade zajalo nemecké okupačné vojsko 3.11. 1944 revúckeho rodáka gen. Viesta a gen. Goliana a niekoľkých príslušníkov vysokoškolského strážneho oddielu. Bol tu odhalený pamätník sovietskych partizánov, pamätná tabuľa SNP a pomník gen. Viesta a Goliana. Za obcou sú zrenovované partizánske bunkre Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina, v polovici augusta si tu vybudovali základňu a zriadili výcvikové stredisko partizánov.
Kalište – pamätné miesto národnooslobodzovacieho boja a SNP. Za pomoc obyvateľov partizánom fašisti obec 18.3.1945 vypálili a zavraždili 13 obyvateľov. V dvoch renovovaných domoch sú inštalované pamätné izby tradícií Kališta a okolia, pamätník Obete varujú.
Termín zájazdu jún (dátum bude spresnený).
Poplatok pre každého účastníka zájazdu 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0903224703, p. Lacková.
II. Zájazd: SLAVOŠOVSKÝ TUNEL, DOM DOBŠINSKÉHO
Trasa zájazdu: Revúca - Štítnik - Slavošovce tunel - Revúcky okres
Rožňava - Štítnik - Slavošovce tunel – Rožňavský okres.
Cieľom je pozrieť si tunel budovaný v rokoch druhej svetovej vojny a zároveň rodný dom a pamätnú izbu Pavla Dobšinského, osláviť výročie a pripomenúť si pietnym aktom SNP.
“Slavošovský tunel“ sa budoval v rokoch 1941-1944 v období vojnového Slovenského štátu. Bol súčasťou gemerských spojok a súvisel s politickými udalosťami roku 1938. Bol dôsledkom Mníchovského diktátu a znamenal pre toto územie riešenie neblahých následkov. Jeho budovanie súviselo aj s tzv. Viedenskou arbitrážou, podľa ktorej slovenské územia s rozlohou 10 390 km2 pripadli vtedajšiemu Maďarsku.
Úprava hraníc výrazne narušila celistvosť vtedajšej železničnej siete, kde napríklad Štítnická dolina bola úplne izolovaná, čo znamenalo zároveň izoláciu Slavošoviec, kde sa nachádzala jedna z najväčších prosperujúcich papierní.
Opätovné sprevádzkovanie narušenej dopravy, malo byť realizované výstavbou železničnej trate v smere Slavošovce - Revúca -Tisovec, ako aj rekonštrukciou trate Brezno - Tisovec.
Prvý úsek plánovanej trate mal odbočovať v kilometri 2 890 železničnej trate Plešivec - Slavošovce, prejsť cez Štítnicu veľkým oblúkom za obcou a po prechode údolia vojsť do 2 400 m dlhého tunela pod vrchom Homôlka v Stolických vrchoch.
Rodný dom Pavla Emanuela Dobšinského - tak ako všetky podobné pamiatky, múzeá, galérie, hrady a zámky sú situované v prostredí, ktoré vzhľadom na dobu a čas nemôžu byť vykurované, i tento pamätný dom je podobný dobe, uprostred ktorej Dobšinský v Slavošovciach a Drienčanoch dlhoročne pôsobil. No napriek skomným podmienkam dokázal dať Slovensku a svetu to, čo ho postavilo a stavia na piedestál medzi Homéra, bratov Grimmovcov, Andersena a Boženu Němcovú.
Slavošovce - v obci sa odbojová činnosť rozvíjala a zaktivizovala v roku 1940 pri odvážaní papiera z tunajších papierní na letáky. Pri nešťastí 23.10.1944, spôsobenom výbuchom vo výrobni zbraní, zahynulo 36 účastníkov porady. Na pamiatku týchto udalostí sú v obci tri pomníky obetiam výbuchu a mramorový pamätník Rozlomený život.
Po absolvovaní tunela, rodného domu a pietnych aktoch s príhovormi starostu obce a predsedu OblV SZPB pri pamätníkoch, bude podaný guláš a posedenie spríjemnia ľudové umelecké súbory z blízkych obcí.
Termín august - výročie SNP.
Základná organizácia SZPB v Rožňave pripravuje relaxačné - poznávacie zájazdy, a to:
Kúpele Číž - kúpalisko a relax v jódovej vode, termín zájazdu 31. mája v štvrtok, odchod autobusu o 08.00. hod z autobusovej stanice pri výstupišti. Cena zájazdu pre členov SZPB 5,- € a pre nečlenov SZPB 7,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na kúpalisko je dospelý 7,- €, dôchodcovia a ZŤP 4,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Kežmarok - Európske ľudové remeslá s možnosťou okúpania sa vo Vrbove, termálnom kúpalisku. Termín zájazdu 13. júla na otvorenie medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo. Cena zájazdu je pre členov SZPB 6,- €, pre nečlenov je 8,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na festival remesiel a ľudovej kultúry je 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Ing. Norbert Lacko,
predseda OblV SZPB
































Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave v spolupráci so základnými organizáciami pripravuje spoznávacie zájazdy na historické miesta bojov druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-