Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave v spolupráci so základnými organizáciami pripravuje spoznávacie zájazdy na historické miesta bojov druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.k Telgártu na Tisovec a Brezno, pamätník na Dieliku pri Tisovci na počesť bojov v SNP.
Nemecká – obec v Horehronskom podolí. Nemecké okupačné vojsko tu 5.12.1944 zavraždilo a pohádzalo do jamy po bombardovaní telá 8 rasove prenasledovaných. Neďaleko obce upálili vo vápenke 4.-11.4. 1945 do 900 povstalcov, partizánov, protifašistických bojovníkov a rasove prenasledovaných, ktorých sem vozili z krajskej väznice v Banskej Bystrici.
Pohronský Bukovec – V osade zajalo nemecké okupačné vojsko 3.11. 1944 revúckeho rodáka gen. Viesta a gen. Goliana a niekoľkých príslušníkov vysokoškolského strážneho oddielu. Bol tu odhalený pamätník sovietskych partizánov, pamätná tabuľa SNP a pomník gen. Viesta a Goliana. Za obcou sú zrenovované partizánske bunkre Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina, v polovici augusta si tu vybudovali základňu a zriadili výcvikové stredisko partizánov.
Kalište – pamätné miesto národnooslobodzovacieho boja a SNP. Za pomoc obyvateľov partizánom fašisti obec 18.3.1945 vypálili a zavraždili 13 obyvateľov. V dvoch renovovaných domoch sú inštalované pamätné izby tradícií Kališta a okolia, pamätník Obete varujú.
Termín zájazdu jún (dátum bude spresnený).
Poplatok pre každého účastníka zájazdu 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0903224703, p. Lacková.
II. Zájazd: SLAVOŠOVSKÝ TUNEL, DOM DOBŠINSKÉHO
Trasa zájazdu: Revúca - Štítnik - Slavošovce tunel - Revúcky okres
Rožňava - Štítnik - Slavošovce tunel – Rožňavský okres.
Cieľom je pozrieť si tunel budovaný v rokoch druhej svetovej vojny a zároveň rodný dom a pamätnú izbu Pavla Dobšinského, osláviť výročie a pripomenúť si pietnym aktom SNP.
“Slavošovský tunel“ sa budoval v rokoch 1941-1944 v období vojnového Slovenského štátu. Bol súčasťou gemerských spojok a súvisel s politickými udalosťami roku 1938. Bol dôsledkom Mníchovského diktátu a znamenal pre toto územie riešenie neblahých následkov. Jeho budovanie súviselo aj s tzv. Viedenskou arbitrážou, podľa ktorej slovenské územia s rozlohou 10 390 km2 pripadli vtedajšiemu Maďarsku.
Úprava hraníc výrazne narušila celistvosť vtedajšej železničnej siete, kde napríklad Štítnická dolina bola úplne izolovaná, čo znamenalo zároveň izoláciu Slavošoviec, kde sa nachádzala jedna z najväčších prosperujúcich papierní.
Opätovné sprevádzkovanie narušenej dopravy, malo byť realizované výstavbou železničnej trate v smere Slavošovce - Revúca -Tisovec, ako aj rekonštrukciou trate Brezno - Tisovec.
Prvý úsek plánovanej trate mal odbočovať v kilometri 2 890 železničnej trate Plešivec - Slavošovce, prejsť cez Štítnicu veľkým oblúkom za obcou a po prechode údolia vojsť do 2 400 m dlhého tunela pod vrchom Homôlka v Stolických vrchoch.
Rodný dom Pavla Emanuela Dobšinského - tak ako všetky podobné pamiatky, múzeá, galérie, hrady a zámky sú situované v prostredí, ktoré vzhľadom na dobu a čas nemôžu byť vykurované, i tento pamätný dom je podobný dobe, uprostred ktorej Dobšinský v Slavošovciach a Drienčanoch dlhoročne pôsobil. No napriek skomným podmienkam dokázal dať Slovensku a svetu to, čo ho postavilo a stavia na piedestál medzi Homéra, bratov Grimmovcov, Andersena a Boženu Němcovú.
Slavošovce - v obci sa odbojová činnosť rozvíjala a zaktivizovala v roku 1940 pri odvážaní papiera z tunajších papierní na letáky. Pri nešťastí 23.10.1944, spôsobenom výbuchom vo výrobni zbraní, zahynulo 36 účastníkov porady. Na pamiatku týchto udalostí sú v obci tri pomníky obetiam výbuchu a mramorový pamätník Rozlomený život.
Po absolvovaní tunela, rodného domu a pietnych aktoch s príhovormi starostu obce a predsedu OblV SZPB pri pamätníkoch, bude podaný guláš a posedenie spríjemnia ľudové umelecké súbory z blízkych obcí.
Termín august - výročie SNP.
Základná organizácia SZPB v Rožňave pripravuje relaxačné - poznávacie zájazdy, a to:
Kúpele Číž - kúpalisko a relax v jódovej vode, termín zájazdu 31. mája v štvrtok, odchod autobusu o 08.00. hod z autobusovej stanice pri výstupišti. Cena zájazdu pre členov SZPB 5,- € a pre nečlenov SZPB 7,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na kúpalisko je dospelý 7,- €, dôchodcovia a ZŤP 4,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Kežmarok - Európske ľudové remeslá s možnosťou okúpania sa vo Vrbove, termálnom kúpalisku. Termín zájazdu 13. júla na otvorenie medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo. Cena zájazdu je pre členov SZPB 6,- €, pre nečlenov je 8,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na festival remesiel a ľudovej kultúry je 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Ing. Norbert Lacko,
predseda OblV SZPB
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).