Po návšteve primátora mesta sa predseda Matice slovenskej presunul do Gymnázia P. J. Šafárika, kde sa prihovoril súťažiacim 15. ročníka dejepisnej súťaže s názvom Pribinove poklady. Stretli sa tu študenti stredných odborných škôl a gymnázií z dvoch samosprávnych krajov – prešovského a košického. Účasť škôl naznačila, že spolupráca viacerých organizácií priniesla zaslúženú odmenu v širokých vedomostiach mladých "Pribinovcov".
Počas svojej prítomnosti v meste navštívil aj prednostu Obvodného úradu Ing. Viktora Mezeia, kde sa zároveň zoznámil aj s prednostami obvodných úradov Košického samosprávneho kraja, ktorí tu boli na pracovnom výjazde.
Po krátkom pracovnom obede, kde ochutnal spolu so svojím riaditeľom sekretariátu Ing. Jaroslavom Papayom tradičné "Gemerské gule", sa predseda Matice slovenskej premiestnil do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského na besedu s verejnosťou o zavádzaní eura na Slovensku. Vnímavé publikum, ktoré tvorili študenti zo stredných škôl až po generáciu, ktorá je už v dôchodkovom veku, sa zaujímalo nielen o knižnú tvorbu hosťa, ale aj o jeho rozhlasovú, televíznu či publikačnú činnosť. Putovanie dejinami v príbehu o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu i jeho užívaní prostredníctvom najnovšej knihy "Turzovci" sa spomenulo len okrajovo a poslucháči veria, že v blízkej budúcnosti bude družná beseda pokračovať.
Na záver náročného dňa sa predseda Matice slovenskej stretol aj s matičiarmi z celého okresu v neformálnom rozhovore. Predniesol svoje myšlienky na zlepšenie práce v matičnom hnutí, kde kládol dôraz na vzájomnú spoluprácu a pochopenie pri zavádzaní nových pracovných postupov, na zmodernizovanie niektorých činností, zavedenie internetového denníka, zmenenie obsahu a tvaru Slovenských národných novín na mienkotvorný týždenník, ako aj na zmenenie myslenia niektorých ľudí na prácu v najstaršej kultúrnej ustanovizni Slovákov. Prítomní matičiari okresu Rožňava mu vyslovili jednoznačnú podporu, a zároveň mu popriali veľa síl pri ďalších náročných úlohách vo vedení Matice slovenskej.Ing. Zlatka Halková
Fotografie: Marek Koltáš, Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/tkac{/gallery}
{jcomments on}




























__________________________________________________
Slnečný a pre nežné pohlavie tejto planéty aj krásny a sviatočný deň – 8. marec, bol zároveň dňom, v ktorom navštívil Rožňavu najvyšší predstaviteľ Matice slovenskej, jej predseda Ing. Marián Tkáč, PhD. Narodil sa v Čičave (okres Vranov nad Topľou ) a ako ekonóm, publicista a spisovateľ napísal 14 kníh literatúry faktu, 4 beletristické knihy, je autorom viacerých rozhlasových relácií, pásiem, ako aj rozhlasových hier v cykle Slovenské rody. Publikuje odborné články a štúdie zamerané na dejiny, dejiny peňazí, bankovníctva a hospodárstva. A práve naše dejiny pri návšteve primátora mesta Rožňava - MUDr. Vladislava Laciaka spojili oboch do zaujímavého rozhovoru,
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-