Po návšteve primátora mesta sa predseda Matice slovenskej presunul do Gymnázia P. J. Šafárika, kde sa prihovoril súťažiacim 15. ročníka dejepisnej súťaže s názvom Pribinove poklady. Stretli sa tu študenti stredných odborných škôl a gymnázií z dvoch samosprávnych krajov – prešovského a košického. Účasť škôl naznačila, že spolupráca viacerých organizácií priniesla zaslúženú odmenu v širokých vedomostiach mladých "Pribinovcov".
Počas svojej prítomnosti v meste navštívil aj prednostu Obvodného úradu Ing. Viktora Mezeia, kde sa zároveň zoznámil aj s prednostami obvodných úradov Košického samosprávneho kraja, ktorí tu boli na pracovnom výjazde.
Po krátkom pracovnom obede, kde ochutnal spolu so svojím riaditeľom sekretariátu Ing. Jaroslavom Papayom tradičné "Gemerské gule", sa predseda Matice slovenskej premiestnil do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského na besedu s verejnosťou o zavádzaní eura na Slovensku. Vnímavé publikum, ktoré tvorili študenti zo stredných škôl až po generáciu, ktorá je už v dôchodkovom veku, sa zaujímalo nielen o knižnú tvorbu hosťa, ale aj o jeho rozhlasovú, televíznu či publikačnú činnosť. Putovanie dejinami v príbehu o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu i jeho užívaní prostredníctvom najnovšej knihy "Turzovci" sa spomenulo len okrajovo a poslucháči veria, že v blízkej budúcnosti bude družná beseda pokračovať.
Na záver náročného dňa sa predseda Matice slovenskej stretol aj s matičiarmi z celého okresu v neformálnom rozhovore. Predniesol svoje myšlienky na zlepšenie práce v matičnom hnutí, kde kládol dôraz na vzájomnú spoluprácu a pochopenie pri zavádzaní nových pracovných postupov, na zmodernizovanie niektorých činností, zavedenie internetového denníka, zmenenie obsahu a tvaru Slovenských národných novín na mienkotvorný týždenník, ako aj na zmenenie myslenia niektorých ľudí na prácu v najstaršej kultúrnej ustanovizni Slovákov. Prítomní matičiari okresu Rožňava mu vyslovili jednoznačnú podporu, a zároveň mu popriali veľa síl pri ďalších náročných úlohách vo vedení Matice slovenskej.Ing. Zlatka Halková
Fotografie: Marek Koltáš, Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/tkac{/gallery}
{jcomments on}

































Slnečný a pre nežné pohlavie tejto planéty aj krásny a sviatočný deň – 8. marec, bol zároveň dňom, v ktorom navštívil Rožňavu najvyšší predstaviteľ Matice slovenskej, jej predseda Ing. Marián Tkáč, PhD. Narodil sa v Čičave (okres Vranov nad Topľou ) a ako ekonóm, publicista a spisovateľ napísal 14 kníh literatúry faktu, 4 beletristické knihy, je autorom viacerých rozhlasových relácií, pásiem, ako aj rozhlasových hier v cykle Slovenské rody. Publikuje odborné články a štúdie zamerané na dejiny, dejiny peňazí, bankovníctva a hospodárstva. A práve naše dejiny pri návšteve primátora mesta Rožňava - MUDr. Vladislava Laciaka spojili oboch do zaujímavého rozhovoru, 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a