Posledné novembrové dni sa už stali akousi tradíciou pre slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu Rok na Gemeri. Dni 22.-23. november 2013 patrili všetkým, či už malým alebo veľkým priateľom folklóru. Rozvoj aktivít v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a regionálnej výchovy má veľký význam. Sú to naše korene, naše bohatstvo, ktoré nám nik nevezme a len vtedy, ak budeme poznať všetky naše tradície, zvyky a obyčaje, môžeme v sebe niesť pocit hrdosti. Rok na Gemeri je podujatie, ktoré sa snaží napĺňať bohatstvo miestnej kultúry a prezentovať návštevníkom svoje zvyky, obyčaje, piesne, tance i remeslá. zaujal aj Pán a Hvezdár.
V poobedňajších hodinách o 15.00 hodine zástupcovia organizátorov podujatia riaditeľka GOS Mgr. Helena Novotná, starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták a JUDr. Zdenko Trebuľa predseda Košického samosprávneho kraja, uvítali hostí na popoludňajšom detskom programe „Od nás pre Vás“. S prianím všetkého dobrého sa spustila plejáda vystúpení tých najmenších. Moderátorka programu Alexandra Dujčáková svojím slovom sprevádzala celý tento program, na ktorom účinkovali DFS Haviarik z Rožňavy, DFS Lykovček z Revúcej a DFS Gemerčatá z Dobšinej. Diváci mali možnosť zazrieť všetky detské zvyky od jarných hier až po vianočné vinše.
Sobota 23. novembra sa niesla v znamení hesla „Čo starí pamätajú – mladí zachovajú“. Po dvoch rokoch sa galaprogram znovu prinavrátil do priestorov divadelnej sály Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. So začiatkom o 17.00 hodine sa naplnila sála divákmi, nadšencami, folkloristami, organizátormi, partnermi. Moderátorka večera Soňa Kostrábová uvítala hostí a vyzvala zástupcov organizátorov podujatia riaditeľku GOS Mgr. Helenu Novotnú, starostu obce Slavošovce Ing. Štefana Baštáka a primátora mesta Rožňavy Pavla Burdigu o otvorenie tohto večera. Scéna divadelnej sály sa premenila na priestor, kde sa v minulosti najčastejšie nadväzovali sociálne väzby a to na gemerskú krčmu. Miestny štamgast Juraj Kováč a vychýrená krčmárka Mária Brdárska-Janoška boli nielen hercami-moderátormi, ale aj hlavnou spojovacou líniou, ktorí vtipnými spomienkami, narážkami a klebetami premostili program cez jednotlivé zvykoslovné pásma folklórnych kolektívov. V programe účinkovali Folklórna skupina Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Brezinky z Polomky, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy a ako hosť programu folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice. V pomerne dlhom, no zaujímavom programe sa predviedli zvykoslovné a tanečné pásma od Pytačiek cez Stavanie májov, Na Luciu, pracovné zvyky „Na kopani“, či krčmové piesne po práci. Záver programu sa končil spoločným tancom a piesňou „Beťar som aj beťar budem“. Organizátori podujatia v tento večer oficiálne uviedli do života CD nosič v ktorom sa odzrkadľuje rôznorodosť kultúry Gemera s názvom „Tichý vetrík po doline veje“, ktorý vydalo Gemerské osvetové stredisko.
Mária Hlaváčová
Fotografie vyhotovil: Martin Pitoňák - http://fotograf.3o.sk/
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.