zaujal aj Pán a Hvezdár.
V poobedňajších hodinách o 15.00 hodine zástupcovia organizátorov podujatia riaditeľka GOS Mgr. Helena Novotná, starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták a JUDr. Zdenko Trebuľa predseda Košického samosprávneho kraja, uvítali hostí na popoludňajšom detskom programe „Od nás pre Vás“. S prianím všetkého dobrého sa spustila plejáda vystúpení tých najmenších. Moderátorka programu Alexandra Dujčáková svojím slovom sprevádzala celý tento program, na ktorom účinkovali DFS Haviarik z Rožňavy, DFS Lykovček z Revúcej a DFS Gemerčatá z Dobšinej. Diváci mali možnosť zazrieť všetky detské zvyky od jarných hier až po vianočné vinše.
Sobota 23. novembra sa niesla v znamení hesla „Čo starí pamätajú – mladí zachovajú“. Po dvoch rokoch sa galaprogram znovu prinavrátil do priestorov divadelnej sály Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. So začiatkom o 17.00 hodine sa naplnila sála divákmi, nadšencami, folkloristami, organizátormi, partnermi. Moderátorka večera Soňa Kostrábová uvítala hostí a vyzvala zástupcov organizátorov podujatia riaditeľku GOS Mgr. Helenu Novotnú, starostu obce Slavošovce Ing. Štefana Baštáka a primátora mesta Rožňavy Pavla Burdigu o otvorenie tohto večera. Scéna divadelnej sály sa premenila na priestor, kde sa v minulosti najčastejšie nadväzovali sociálne väzby a to na gemerskú krčmu. Miestny štamgast Juraj Kováč a vychýrená krčmárka Mária Brdárska-Janoška boli nielen hercami-moderátormi, ale aj hlavnou spojovacou líniou, ktorí vtipnými spomienkami, narážkami a klebetami premostili program cez jednotlivé zvykoslovné pásma folklórnych kolektívov. V programe účinkovali Folklórna skupina Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Brezinky z Polomky, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy a ako hosť programu folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice. V pomerne dlhom, no zaujímavom programe sa predviedli zvykoslovné a tanečné pásma od Pytačiek cez Stavanie májov, Na Luciu, pracovné zvyky „Na kopani“, či krčmové piesne po práci. Záver programu sa končil spoločným tancom a piesňou „Beťar som aj beťar budem“. Organizátori podujatia v tento večer oficiálne uviedli do života CD nosič v ktorom sa odzrkadľuje rôznorodosť kultúry Gemera s názvom „Tichý vetrík po doline veje“, ktorý vydalo Gemerské osvetové stredisko.
Mária Hlaváčová
Fotografie vyhotovil: Martin Pitoňák - http://fotograf.3o.sk/

































Posledné novembrové dni sa už stali akousi tradíciou pre slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu Rok na Gemeri. Dni 22.-23. november 2013 patrili všetkým, či už malým alebo veľkým priateľom folklóru. Rozvoj aktivít v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a regionálnej výchovy má veľký význam. Sú to naše korene, naše bohatstvo, ktoré nám nik nevezme a len vtedy, ak budeme poznať všetky naše tradície, zvyky a obyčaje, môžeme v sebe niesť pocit hrdosti. Rok na Gemeri je podujatie, ktoré sa snaží napĺňať bohatstvo miestnej kultúry a prezentovať návštevníkom svoje zvyky, obyčaje, piesne, tance i remeslá.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a