o veľkosti hrachu, ktoré nám pokryli podlahu na balkóne. Muškáty sme rýchlo schovali, aby neboli zničené. Čo bývam na Komenského ulici – a to je už 17. rokov, niečo podobné som nezažil. Pri letných búrkach a lejakoch ako vždy na tejto ulici – Záhradnícka – kanalizácia nestíha odviezť príval vody, ale takýto nápor dažďa sme zažili len dnes. Na fotografiách vo fotogalérii sme môžete prezrieť, ako sa voda z cestnej komunikácie valila ku bloku na ulici Komenského 26, pričom narušila aj statiku trávnatého svahu. Keď som si pomyslel, že hrmavica prestala, nestalo sa tak a o chvíľu prišla druhá búrková vlna sprevádzaná bleskami, hrmením, opätovným dažďom a krúpami. Celé toto prírodné divadlo trvalo zhruba do 15.30 hod. popoludní. Na túto situáciu doplatilo aj niekoľko vodičov, ktorým sa pravdepodobne voda dostala do motora auta a boli nútení svoje vozidlo odstaviť priamo vo vode na vozovke. Samozrejme, že prívaly vody priniesli so sebou aj množstvo štrku a piesku, hlavne na križovatke pod pohostinstvom Pavan. Pracovníkom technických služieb prajem na pondelok príjemnú prácu s lopatami. Určite ako vždy na to dohliadne vedúca tejto skupiny pani Bernátová.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}

































Dnes, v nedeľu 12. mája 2013, to bolo cítiť vo vzduchu od samotného rána, ale prišlo to až po 14.00 hod. popoludní, kedy sa tmavé oblaky hnané na Gemerskú Polomu otočili smerom na Rožňavu a nárazový vietor rozkýval koruny stromov. Ťažké kvapky dažďa začali nemilosrdne dopadať nielen na rozhorúčený asfalt, ale aj na steny obytných blokov. Zrazu sa dážď premenil akoby na zimnú fujavicu, nemilosrdne kmásal koruny stromov a k tomu všetkému zaúradovali aj ľadové krúpy
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a