Rožňava 10. marca (TASR) – Národná kultúrna pamiatka, hrad Krásna Hôrka v Rožňavskom okrese, je v plameňoch. Operačný dôstojník okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Stanislav Peti pre TASR potvrdil, že horí strecha hradu aj okolitý les.údajne horela "len" strecha a údajne teraz už horí celý hrad. Nepoznám nikoho, kto by na tom hrade aspoň raz v živote nebol. Počul o ňom každý. Základoškolské výlety, zážitky, spomienky, tie zlatožlté múry týčiace sa "niekde pri Rožňave"...Vidieť toto miesto v plameňoch a naše obranné zložky pokúšajúce sa o (márny) boj s plameňom naozaj vháňa slzy do očí. Stáročia histórie, ktorú sme si mnohí vážili a vnímali ju ako neoddeliteľnú súčasť dejín Slovenska sa jednoducho stráca v kúdoloch dymu. Je mi smutno. Naozaj. Nikto nevie, aké poškodenie už vzniklo. Otázka znie: "Dá sa čiastočne poškodiť niečo, čo má nevyčísliteľnú hodnotu?" Táto pýcha východného Slovenska už zrejme nikdy nebude taká ako predtým. No tráva sa jednoznačne bude vypaľovať aj naďalej. Kým nám nezhorí aj to málo vzácneho, čo v našej krajinke máme. Snáď sa nejakým spôsobom vyvráti, že tento devastujúci požiar bol zapríčinený ľudským zavinením. Lebo ak nie, tak tomu občanovi, ktorý to "nechtiac" zavinil, prajem...Nech si každý domyslí.
Michal Pigula, sobota 10. marca 2012 15:17
Krásnohorské Podhradie - 16:02 - Na hrade Krásna Hôrka už zhorela celá strecha, ide o obrovský požiar, potvrdil dôstojník operačného strediska Zoltán Árvay. Dodal, že horiace strešné trámy sa prepadli do interiéru. Hasiči zatiaľ nedostali požiar pod kontrolu. Na mieste zasahuje jedenásť cisterien z Rožňavy, Dobšinej, Košíc a Popradu, ale aj dobrovoľní hasiči zo Štítnika. Ako uviedol Árvay, na ceste už je aj vrtuľník s bambi vakom, aký sa používa na hasenie lesných požiarov.
Podľa informácie hasičov sa vnútri hradu nenachádzajú nijakí návštevníci. Árvai uviedol, že sa hasičom podarilo evakuovať expozíciu zbrojnice. Podľa hasičov pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo vypaľovanie trávy, z ktorej preskočila iskra na strechu hradu, ktorá bola celá z dreveného šindľa.
"Je to strašné. V hrade je množstvo vzácnych exponátov. Ak zhoria, bude to obrovská škoda," opisujú svedkovia z miesta.
Rekonštruovali nedávno
Ako uvádza internetová stránka Slovenského národného múzea, gotický palác na hrade Krásna Hôrka zrekonštruovali len nedávno. Po osemmesačnej renovácii ho otvorili koncom apríla 2011. Rekonštrukcia výrazne zmenila tvár jednej z najstarších častí hradu.
Nová masívna drevená podlaha z červeného smreka po dlhých rokoch opätovne umožnila všetkým návštevníkom vychutnať si výhľad z okien gotického paláca. Historické priestory skrášlilo i nové kované zábradlie s dubovou rúčkou a opravené točité schodisko. Výraznou zmenou bol nový systém na mieru zhotovených expozičných vitrín. Počas rekonštrukcie zatemnili prízemnú časť paláca pre vytvorenie ponurej atmosféry.
Jeden z najkrajších
Krásna Hôrka je zachovalý hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci.
Patril k najkrajším hradom na Slovensku. Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu. Okrem zbierky historických cenných zbraní tu bola aj expozícia pôvodného zariadenia zo 17. storočia a vzácna zbierka historického nábytku a obrazov, ako aj hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.
Ľuďom je do plaču
Stanislav Sabol, ktorý má na hrade stánok, bol očitým svedkom. „Hrad sa chytil od trávy a začal horieť. Bolo to veľmi rýchle. Zrazu bol všade dym a všetci sme odtiaľ bežali.“ Ako nám ďalej povedal, pri hrade zhorelo aj jedno auto. Sprievodkyne, ktoré sa v hrade počas vypuknutia požiaru nachádzali, boli z toho celého zničené. „Posledný vstup bol okolo pol jednej. Turistov sme vyprevadili a videli sme dym. Potom sa pustili aj požiarne hlásiče.“ Následne sa snažili rýchlo dostať z hradu von. Obecným rozhlasom boli zvolávaní obyvatelia, ktorí mali prísť pomôcť hasiť. Prišli aj rómski obyvatelia s lopatami. Peter Krištof rovnako ako ostatní, neváhal a šiel pomáhať hasiť kultúrnu pamiatku. „Prišli sme hore, ale už nás ďalej nepustili. Všade bol dym.“ Koloman Kováč so svojou vnučkou Sofiou Viktóriou Rišpánovou videli, keď už bol hrad v plameňoch. „Dopočuli sme sa, že sa zapálil od vypaľovanej trávy.“ Na hlavnej ceste pod hradom, vedúcej od Rožňavy na Košice, zastavovali autá a vodiči nechápavo sledovali skazu. "Veď to je niečo strašné, neuveriteľné... Taká škoda, to sa ani vyčísliť nedá," telefonoval jeden z vodičov do redakcie. "Mne je z toho do plaču," podelila sa s nami o dojmy ďalšia čitateľka.
Národnú kultúrnu pamiatku - hrad Krásna Hôrka zdevastoval veľký požiar
{gallery}kultura/hrad/poziar{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).