údajne horela "len" strecha a údajne teraz už horí celý hrad. Nepoznám nikoho, kto by na tom hrade aspoň raz v živote nebol. Počul o ňom každý. Základoškolské výlety, zážitky, spomienky, tie zlatožlté múry týčiace sa "niekde pri Rožňave"...Vidieť toto miesto v plameňoch a naše obranné zložky pokúšajúce sa o (márny) boj s plameňom naozaj vháňa slzy do očí. Stáročia histórie, ktorú sme si mnohí vážili a vnímali ju ako neoddeliteľnú súčasť dejín Slovenska sa jednoducho stráca v kúdoloch dymu. Je mi smutno. Naozaj. Nikto nevie, aké poškodenie už vzniklo. Otázka znie: "Dá sa čiastočne poškodiť niečo, čo má nevyčísliteľnú hodnotu?" Táto pýcha východného Slovenska už zrejme nikdy nebude taká ako predtým. No tráva sa jednoznačne bude vypaľovať aj naďalej. Kým nám nezhorí aj to málo vzácneho, čo v našej krajinke máme. Snáď sa nejakým spôsobom vyvráti, že tento devastujúci požiar bol zapríčinený ľudským zavinením. Lebo ak nie, tak tomu občanovi, ktorý to "nechtiac" zavinil, prajem...Nech si každý domyslí.
Michal Pigula, sobota 10. marca 2012 15:17
Krásnohorské Podhradie - 16:02 - Na hrade Krásna Hôrka už zhorela celá strecha, ide o obrovský požiar, potvrdil dôstojník operačného strediska Zoltán Árvay. Dodal, že horiace strešné trámy sa prepadli do interiéru. Hasiči zatiaľ nedostali požiar pod kontrolu. Na mieste zasahuje jedenásť cisterien z Rožňavy, Dobšinej, Košíc a Popradu, ale aj dobrovoľní hasiči zo Štítnika. Ako uviedol Árvay, na ceste už je aj vrtuľník s bambi vakom, aký sa používa na hasenie lesných požiarov.
Podľa informácie hasičov sa vnútri hradu nenachádzajú nijakí návštevníci. Árvai uviedol, že sa hasičom podarilo evakuovať expozíciu zbrojnice. Podľa hasičov pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo vypaľovanie trávy, z ktorej preskočila iskra na strechu hradu, ktorá bola celá z dreveného šindľa.
"Je to strašné. V hrade je množstvo vzácnych exponátov. Ak zhoria, bude to obrovská škoda," opisujú svedkovia z miesta.
Rekonštruovali nedávno
Ako uvádza internetová stránka Slovenského národného múzea, gotický palác na hrade Krásna Hôrka zrekonštruovali len nedávno. Po osemmesačnej renovácii ho otvorili koncom apríla 2011. Rekonštrukcia výrazne zmenila tvár jednej z najstarších častí hradu.
Nová masívna drevená podlaha z červeného smreka po dlhých rokoch opätovne umožnila všetkým návštevníkom vychutnať si výhľad z okien gotického paláca. Historické priestory skrášlilo i nové kované zábradlie s dubovou rúčkou a opravené točité schodisko. Výraznou zmenou bol nový systém na mieru zhotovených expozičných vitrín. Počas rekonštrukcie zatemnili prízemnú časť paláca pre vytvorenie ponurej atmosféry.
Jeden z najkrajších
Krásna Hôrka je zachovalý hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci.
Patril k najkrajším hradom na Slovensku. Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu. Okrem zbierky historických cenných zbraní tu bola aj expozícia pôvodného zariadenia zo 17. storočia a vzácna zbierka historického nábytku a obrazov, ako aj hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.
Ľuďom je do plaču
Stanislav Sabol, ktorý má na hrade stánok, bol očitým svedkom. „Hrad sa chytil od trávy a začal horieť. Bolo to veľmi rýchle. Zrazu bol všade dym a všetci sme odtiaľ bežali.“ Ako nám ďalej povedal, pri hrade zhorelo aj jedno auto. Sprievodkyne, ktoré sa v hrade počas vypuknutia požiaru nachádzali, boli z toho celého zničené. „Posledný vstup bol okolo pol jednej. Turistov sme vyprevadili a videli sme dym. Potom sa pustili aj požiarne hlásiče.“ Následne sa snažili rýchlo dostať z hradu von. Obecným rozhlasom boli zvolávaní obyvatelia, ktorí mali prísť pomôcť hasiť. Prišli aj rómski obyvatelia s lopatami. Peter Krištof rovnako ako ostatní, neváhal a šiel pomáhať hasiť kultúrnu pamiatku. „Prišli sme hore, ale už nás ďalej nepustili. Všade bol dym.“ Koloman Kováč so svojou vnučkou Sofiou Viktóriou Rišpánovou videli, keď už bol hrad v plameňoch. „Dopočuli sme sa, že sa zapálil od vypaľovanej trávy.“ Na hlavnej ceste pod hradom, vedúcej od Rožňavy na Košice, zastavovali autá a vodiči nechápavo sledovali skazu. "Veď to je niečo strašné, neuveriteľné... Taká škoda, to sa ani vyčísliť nedá," telefonoval jeden z vodičov do redakcie. "Mne je z toho do plaču," podelila sa s nami o dojmy ďalšia čitateľka.
Národnú kultúrnu pamiatku - hrad Krásna Hôrka zdevastoval veľký požiar
{gallery}kultura/hrad/poziar{/gallery}
{jcomments on}
































Rožňava 10. marca (TASR) – Národná kultúrna pamiatka, hrad Krásna Hôrka v Rožňavskom okrese, je v plameňoch. Operačný dôstojník okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Stanislav Peti pre TASR potvrdil, že horí strecha hradu aj okolitý les.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-