údajne horela "len" strecha a údajne teraz už horí celý hrad. Nepoznám nikoho, kto by na tom hrade aspoň raz v živote nebol. Počul o ňom každý. Základoškolské výlety, zážitky, spomienky, tie zlatožlté múry týčiace sa "niekde pri Rožňave"...Vidieť toto miesto v plameňoch a naše obranné zložky pokúšajúce sa o (márny) boj s plameňom naozaj vháňa slzy do očí. Stáročia histórie, ktorú sme si mnohí vážili a vnímali ju ako neoddeliteľnú súčasť dejín Slovenska sa jednoducho stráca v kúdoloch dymu. Je mi smutno. Naozaj. Nikto nevie, aké poškodenie už vzniklo. Otázka znie: "Dá sa čiastočne poškodiť niečo, čo má nevyčísliteľnú hodnotu?" Táto pýcha východného Slovenska už zrejme nikdy nebude taká ako predtým. No tráva sa jednoznačne bude vypaľovať aj naďalej. Kým nám nezhorí aj to málo vzácneho, čo v našej krajinke máme. Snáď sa nejakým spôsobom vyvráti, že tento devastujúci požiar bol zapríčinený ľudským zavinením. Lebo ak nie, tak tomu občanovi, ktorý to "nechtiac" zavinil, prajem...Nech si každý domyslí.
Michal Pigula, sobota 10. marca 2012 15:17
Krásnohorské Podhradie - 16:02 - Na hrade Krásna Hôrka už zhorela celá strecha, ide o obrovský požiar, potvrdil dôstojník operačného strediska Zoltán Árvay. Dodal, že horiace strešné trámy sa prepadli do interiéru. Hasiči zatiaľ nedostali požiar pod kontrolu. Na mieste zasahuje jedenásť cisterien z Rožňavy, Dobšinej, Košíc a Popradu, ale aj dobrovoľní hasiči zo Štítnika. Ako uviedol Árvay, na ceste už je aj vrtuľník s bambi vakom, aký sa používa na hasenie lesných požiarov.
Podľa informácie hasičov sa vnútri hradu nenachádzajú nijakí návštevníci. Árvai uviedol, že sa hasičom podarilo evakuovať expozíciu zbrojnice. Podľa hasičov pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo vypaľovanie trávy, z ktorej preskočila iskra na strechu hradu, ktorá bola celá z dreveného šindľa.
"Je to strašné. V hrade je množstvo vzácnych exponátov. Ak zhoria, bude to obrovská škoda," opisujú svedkovia z miesta.
Rekonštruovali nedávno
Ako uvádza internetová stránka Slovenského národného múzea, gotický palác na hrade Krásna Hôrka zrekonštruovali len nedávno. Po osemmesačnej renovácii ho otvorili koncom apríla 2011. Rekonštrukcia výrazne zmenila tvár jednej z najstarších častí hradu.
Nová masívna drevená podlaha z červeného smreka po dlhých rokoch opätovne umožnila všetkým návštevníkom vychutnať si výhľad z okien gotického paláca. Historické priestory skrášlilo i nové kované zábradlie s dubovou rúčkou a opravené točité schodisko. Výraznou zmenou bol nový systém na mieru zhotovených expozičných vitrín. Počas rekonštrukcie zatemnili prízemnú časť paláca pre vytvorenie ponurej atmosféry.
Jeden z najkrajších
Krásna Hôrka je zachovalý hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci.
Patril k najkrajším hradom na Slovensku. Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu. Okrem zbierky historických cenných zbraní tu bola aj expozícia pôvodného zariadenia zo 17. storočia a vzácna zbierka historického nábytku a obrazov, ako aj hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.
Ľuďom je do plaču
Stanislav Sabol, ktorý má na hrade stánok, bol očitým svedkom. „Hrad sa chytil od trávy a začal horieť. Bolo to veľmi rýchle. Zrazu bol všade dym a všetci sme odtiaľ bežali.“ Ako nám ďalej povedal, pri hrade zhorelo aj jedno auto. Sprievodkyne, ktoré sa v hrade počas vypuknutia požiaru nachádzali, boli z toho celého zničené. „Posledný vstup bol okolo pol jednej. Turistov sme vyprevadili a videli sme dym. Potom sa pustili aj požiarne hlásiče.“ Následne sa snažili rýchlo dostať z hradu von. Obecným rozhlasom boli zvolávaní obyvatelia, ktorí mali prísť pomôcť hasiť. Prišli aj rómski obyvatelia s lopatami. Peter Krištof rovnako ako ostatní, neváhal a šiel pomáhať hasiť kultúrnu pamiatku. „Prišli sme hore, ale už nás ďalej nepustili. Všade bol dym.“ Koloman Kováč so svojou vnučkou Sofiou Viktóriou Rišpánovou videli, keď už bol hrad v plameňoch. „Dopočuli sme sa, že sa zapálil od vypaľovanej trávy.“ Na hlavnej ceste pod hradom, vedúcej od Rožňavy na Košice, zastavovali autá a vodiči nechápavo sledovali skazu. "Veď to je niečo strašné, neuveriteľné... Taká škoda, to sa ani vyčísliť nedá," telefonoval jeden z vodičov do redakcie. "Mne je z toho do plaču," podelila sa s nami o dojmy ďalšia čitateľka.
Národnú kultúrnu pamiatku - hrad Krásna Hôrka zdevastoval veľký požiar
{gallery}kultura/hrad/poziar{/gallery}
{jcomments on}

































Rožňava 10. marca (TASR) – Národná kultúrna pamiatka, hrad Krásna Hôrka v Rožňavskom okrese, je v plameňoch. Operačný dôstojník okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Stanislav Peti pre TASR potvrdil, že horí strecha hradu aj okolitý les.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a