Úprimné želanie autora básne a slová predsedu Ing. Milana Kupča prispeli k dobrej nálade. V radosti, družnom rozhovore a veselosti sme strávili piatkový večer, aj sme si zanôtili a v správnej chvíli sme sa rozlúčili. Všetkým ženám matičiarkam pri príležitosti ich sviatku želáme všetko najlepšie.strong>Medzinárodný Deň Žien pamätá aj veľkolepejšie oslavy, ako sú tie dnešné. Komunistický režim tomuto sviatku vtisol podobu, na ktorú len ťažko spomíname. Avšak pôvod a význam tohto sviatku bol celkom iný a väčšinou nepovšimnutý. MDŽ je pripomenutím si boja žien celého sveta za svoje práva. Oficiálne sa v roku 1913 stal sviatkom žien 8. marec.
U nás, v Československu, sa prvé oslavy MDŽ konali v roku 1921, postupom času sa stali ich symbolom celozávodné oslavy, krčahy s vínom a legendárne snežienky, tulipány, žlté narcisy, alebo červené karafiáty. Mnohé ženy, čo tieto parády zažili len s úsmevom konštatujú, že to boli vlastne oslavy mužov, ktorým sa často v tento deň podarilo dostať do veselej nálady.
Výbor MO MS Rožňava
{jcomments on}

































MDŽ je o ženách a nikto nám nebráni poňať tieto oslavy po svojom. Tak sme to spravili aj my, členovia výboru MO MS v Rožňave v piatok 8. marca tohto roku. Tak, ako to spomenul náš dlhoročný člen a básnik Albert Šmihula vo svojej básni: „dôchodok aj plat je tenký, na honosné dary niet, euro na dne peňaženky“, tak sme sa stretli – členovia výboru s tým, že každý priniesol to, čo mohol. Chlapi niečo na potúženie, ženy niečo na zjedenie – za vlastné.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a