V súčasnosti dostupné informácie o tomto pivovare hovoria, že rožňavský pivovar Kaltenecker otvoril v poradí už svoj druhý remeselný pivovar. Nový výrobný závod pivovaru firma vybudovala na zelenej lúke. Veľkú časť investície v hodnote 4,8 milióna eur podnik použil na najmodernejšiu technológiu, šetrnú k životnému prostrediu pre varenie, kvasenie aj stáčanie piva. Ročná výrobná kapacita nového závodu je plánovaná na 30-tisíc hektolitrov piva, pričom v prvej etape sa spúšťa výroba na technológii s kapacitou 15-tisíc hektolitrov piva za rok. Všetky produkty sa budú plniť do sudov, ako aj do nevratných sklenených fliaš. Sú určené prioritne na slovenský trh, ale dopyt je aj zo zahraničia, a tak časť produkcie pôjde na export. Tento pivovar chváli i ocenenie Pivo roka 2011, ktoré získal spomedzi malých pivovarov na Slovensku.
Do jednej z jeho prevádzok zašiel aj náš dobre známy pán Ladislav Székely. Dobré pivo je aj u neho obľúbený nápoj. Keďže chcel aj on byť aktuálny, zašiel v týchto dňoch do jedného zo zariadení a presvedčil sa o jeho kvalite i kvalite podávaných jedál v reštauračnom zariadení. Napísal nám: Navštívili sme pivovar Kaltenecker v Rožnave a ochutnali sme štyri druhy piva. Momentálne čapujú šesť druhov piva. Dali sme si aj obed ktorý veľmi chutil. Pristavali novú výrobnú halu, kde bude výroba pív ako aj vlastny predaj.
Stránka Maj Gemer nemá vo svojom zámere propagovať predaj alkoholických nápojov. Avšak rozvíjajúci sa rezort, ktorý zapustil v posledných rokoch korene v tomto regióne plnom nezamestnaných a dobre prosperuje, myslím si, že neuškodí spomenúť. Preto sme venovali zopár riadkov i spomínanému pivovaru v Rožňave. Priložené fotografie nášho pivárskeho fajnšmekra tento, v regióne významný počin, potvrdzujú a vhodne dopĺňajú.
{gallery}obsah/roznava/pivovar{/gallery}
{jcomments on}

































Boli by ste niekedy povedali, že Rožňava raz bude mať vlastný pivovar? V mojej mladosti istotne nie. V tomto regióne Gemera sa predávalo predovšetkým t.zv. košické pivo. Neskoršie pribudlo pivo z rimavskosobotského pivovaru a potom aj ostatné pivá, ktoré mali odbyt najmä v teplých mesiacoch. Pilo sa ako ktoré. Nebyť historických záznamov, mnohí by sme sa nedozvedeli, že už 8. júna roku 1652 majitelia šiestich malých pivovarov založili v meste spolok malých pivovarov. Súčasníci vedia, že tento spolok sa v meste dodnes neudržal, ale Rožňava má už svoj pivovar, ktorý sa neustále rozrastá. Rožňavčania postupne nachádzajú cestu aj k nemu a pivo tu vyrobené stáva sa stále obľúbenejším.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a