Starý rok 2014 sa stal už minulosťou. Udalosti, ktoré sa odohrávali počas uplynulých 365 dní sa dostanú už len do čísel štatistík, či do rôznych archívov. Jednou takou bude i údaj o stránke Maj Gemer, ktorý uvádzam, že v roku 2015 bolo uverejnených 1037 príspevkov v podobe článkov. Ak pripojím k tomuto údaju nezrátaný počet fotografií, bude to znamenať niekoľko desaťtisíc kliknutí na adresu: www.majgemer.sk, čo je úctyhodný údaj, o ktorý sa zaslúžilo nemálo autorov, najmä z horného a stredného Gemera. Zaslúžia si od nás vysoké ocenenie a úctu za to, že každodenne sa podelia s nami o informácie rôzneho charakteru o našom Gemeri. Spomienkou pre nás budú tiež posledné hodiny silvestrovského večera, do ktorého zaradíme aj prvé blahoželania a vinše patriace Novému roku i celému roku 2015, ktorý práve začína žiť. Akoby s novým zrodením obrazovky televízorov, správ rozhlasových staníc, ale i na webové stránky internetu. Pozrime sa ako sa s vinšom Šťastný Nový rok otvárali očká nových občanov nášho mladého štátu v roku 2015. Zvedaví sme tiež aj na prvých občanov nášho Gemera v roku 2015.
Podľa informácií hovorcu spoločnosti Svet zdravia pána Tomáša Krála prvé dieťa narodené na Gemeri v roku 2015 prišlo na svet v rimavskosobotskej nemocnici. Bolo ním dievčatko Kristínka. Narodila sa presne 1.1.2015 o 4:40 hod. a jej prvé údaje sú: hmotnosť 3020 g a dĺžka 50 cm. Aj druhé narodené dieťa v spomínanej nemocnici bolo dievčatko. Prišlo na svet o 7:10 hod. Podľa portálu roznava.sk v druhej gemerskej nemocnici v Rožňave sa narodil na Nový rok chlapček Karol. Stal sa tak prvým Rožňavčanom narodenom v roku 2015. Narodil sa pani Edite Rézművesovej o 10:40 hod. Vážil 2770 g a meral 48 cm. Všetkým novorodencom želáme pevné zdravie a hodne šťastia v ich nastávajúcom živote. Tiež ich mamičkám a oteckom.
Prvým bábätkom, ktoré v roku 2015 prišlo na svet v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, je Sintia Džobáková z obce Košické Olšany v okrese Košice – okolie. Sintia prišla na svet o 1.15 hod., má 50 centimetrov a hmotnosť 3230 gramov. Narodila sa 21-ročnej Monike z Košických Olšian, pre ktorú je to jej druhé dieťa.
Prvým dieťaťom roka 2015, ktoré sa narodilo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, je Prešovčanka Sofia. Na svet prišla o 2.38 hod. Dievčatko meria 46 cm a má hmotnosť 2790 gramov. Narodila sa prvorodičke v starej pôrodnici. Chlapček, ktorému rodičia dali meno Adam, je prvým dieťaťom roku 2015, ktoré sa narodilo v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Na svet prišiel o 6.30 hod. Adamko mal po narodení 54 centimetrov a vážil 4320 gramov. Je tretím dieťaťom 33-ročnej Márie Farkašovej z Banskej Bystrice. Klasický pôrod bol bez problémov. Rodička prišla na oddelenie len tri hodiny predtým. Mamičke bol už podľa Škerlíka zablahoželať aj nový banskobystrický primátor Ján Nosko.
Martin Zetocha je prvým dieťaťom, ktorý sa narodil 1. januára 2015 na území Trnavského kraja. V pôrodnici trnavskej Nemocnice s poliklinikou ho priviedla na svet mamička Barbora o 4.40 hod. Chlapček má váhu 3410 gramov a meria 48 centimetrov. V Piešťanoch sa o 3.40 hod. v Nemocnici Alexandra Wintera narodila mamičke Lucii Lenka Vargová. Váži 2600 gramov a meria 48 centimetrov.
Prvým narodeným dieťaťom v Nitrianskom kraji bol dnes o 3.48 hod. malý Peter. Na svet prišiel v nitrianskej Fakultnej nemocnici. Jeho váha je 2300 gramov a meria 44 centimetrov.
Hneď po polnoci sa do zasneženého Slovenska v Univerzitnej nemocnici Bratislava narodilo dievčatko. Alžbetka prišla na svet akútnou sekciou v Nemocnici akademika Ladislava Dérera. Dievčatko má 49 centimetrov a váži 3440 gramov. Pôrod sekciou bol indikovaný pre vysoký krvný tlak 29-ročnej prvorodičky. Matka aj dieťa sú v poriadku.
MG-OD+teraz.sk
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.