obrazovky televízorov, správ rozhlasových staníc, ale i na webové stránky internetu. Pozrime sa ako sa s vinšom Šťastný Nový rok otvárali očká nových občanov nášho mladého štátu v roku 2015. Zvedaví sme tiež aj na prvých občanov nášho Gemera v roku 2015.
Podľa informácií hovorcu spoločnosti Svet zdravia pána Tomáša Krála prvé dieťa narodené na Gemeri v roku 2015 prišlo na svet v rimavskosobotskej nemocnici. Bolo ním dievčatko Kristínka. Narodila sa presne 1.1.2015 o 4:40 hod. a jej prvé údaje sú: hmotnosť 3020 g a dĺžka 50 cm. Aj druhé narodené dieťa v spomínanej nemocnici bolo dievčatko. Prišlo na svet o 7:10 hod. Podľa portálu roznava.sk v druhej gemerskej nemocnici v Rožňave sa narodil na Nový rok chlapček Karol. Stal sa tak prvým Rožňavčanom narodenom v roku 2015. Narodil sa pani Edite Rézművesovej o 10:40 hod. Vážil 2770 g a meral 48 cm. Všetkým novorodencom želáme pevné zdravie a hodne šťastia v ich nastávajúcom živote. Tiež ich mamičkám a oteckom.
Prvým bábätkom, ktoré v roku 2015 prišlo na svet v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, je Sintia Džobáková z obce Košické Olšany v okrese Košice – okolie. Sintia prišla na svet o 1.15 hod., má 50 centimetrov a hmotnosť 3230 gramov. Narodila sa 21-ročnej Monike z Košických Olšian, pre ktorú je to jej druhé dieťa.
Prvým dieťaťom roka 2015, ktoré sa narodilo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, je Prešovčanka Sofia. Na svet prišla o 2.38 hod. Dievčatko meria 46 cm a má hmotnosť 2790 gramov. Narodila sa prvorodičke v starej pôrodnici. Chlapček, ktorému rodičia dali meno Adam, je prvým dieťaťom roku 2015, ktoré sa narodilo v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Na svet prišiel o 6.30 hod. Adamko mal po narodení 54 centimetrov a vážil 4320 gramov. Je tretím dieťaťom 33-ročnej Márie Farkašovej z Banskej Bystrice. Klasický pôrod bol bez problémov. Rodička prišla na oddelenie len tri hodiny predtým. Mamičke bol už podľa Škerlíka zablahoželať aj nový banskobystrický primátor Ján Nosko.
Martin Zetocha je prvým dieťaťom, ktorý sa narodil 1. januára 2015 na území Trnavského kraja. V pôrodnici trnavskej Nemocnice s poliklinikou ho priviedla na svet mamička Barbora o 4.40 hod. Chlapček má váhu 3410 gramov a meria 48 centimetrov. V Piešťanoch sa o 3.40 hod. v Nemocnici Alexandra Wintera narodila mamičke Lucii Lenka Vargová. Váži 2600 gramov a meria 48 centimetrov.
Prvým narodeným dieťaťom v Nitrianskom kraji bol dnes o 3.48 hod. malý Peter. Na svet prišiel v nitrianskej Fakultnej nemocnici. Jeho váha je 2300 gramov a meria 44 centimetrov.
Hneď po polnoci sa do zasneženého Slovenska v Univerzitnej nemocnici Bratislava narodilo dievčatko. Alžbetka prišla na svet akútnou sekciou v Nemocnici akademika Ladislava Dérera. Dievčatko má 49 centimetrov a váži 3440 gramov. Pôrod sekciou bol indikovaný pre vysoký krvný tlak 29-ročnej prvorodičky. Matka aj dieťa sú v poriadku.
MG-OD+teraz.sk
































Starý rok 2014 sa stal už minulosťou. Udalosti, ktoré sa odohrávali počas uplynulých 365 dní sa dostanú už len do čísel štatistík, či do rôznych archívov. Jednou takou bude i údaj o stránke Maj Gemer, ktorý uvádzam, že v roku 2015 bolo uverejnených 1037 príspevkov v podobe článkov. Ak pripojím k tomuto údaju nezrátaný počet fotografií, bude to znamenať niekoľko desaťtisíc kliknutí na adresu: www.majgemer.sk, čo je úctyhodný údaj, o ktorý sa zaslúžilo nemálo autorov, najmä z horného a stredného Gemera. Zaslúžia si od nás vysoké ocenenie a úctu za to, že každodenne sa podelia s nami o informácie rôzneho charakteru o našom Gemeri. Spomienkou pre nás budú tiež posledné hodiny silvestrovského večera, do ktorého zaradíme aj prvé blahoželania a vinše patriace Novému roku i celému roku 2015, ktorý práve začína žiť. Akoby s novým zrodením
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).