„Počas mojich aktívnych rokov som žil v trojgeneračnej rodine, spoločne so svojimi rodičmi a mojou svokrou. Myslím, že starostlivosť, ktorú sme im venovali bola dobrým príkladom pre našich dvoch synov, pretože rovnaká podpora, teraz v našom veku, sa nám dostáva od nich. V rodinných vzťahoch máme absolútnu dôveru, spoločne si robíme plány do budúcnosti, a preto nemáme obavy zo starnutia. Máme šťastie aj v tom, že máme veľmi dobré vzťahy so susedmi v našej obci. Ponúkajú nám nezištnú pomoc v mnohých ohľadoch, predovšetkým s nakupovaním. Na oplátku sa radi staráme o ich deti, atď.
Moja manželka je fyzicky na tom lepšie ako ja. Vedie domácnosť, varí a stará sa tiež o kvety a rastliny v záhrade. Ja som síce na invalidnom vozíku, ale v mojej hobby miestnosti môžem urobiť nejaké drobné domáce opravy a tiež opraviť hračky deťom od susedov. Väčšinu svojho času trávim prácou s počítačom a elektronickou komunikáciou cez internet s priateľmi a známymi v mojom veku. Tiež sledujem činnosť a aktivity českých a slovenských seniorov na internete, a musím povedať, že slovenskí seniori nevychádzajú z tohto porovnávania veľmi dobre. Mnohí z mojich celoživotných priateľov, ktorí zastávali významné postavenie v rôznych oblastiach, nie sú schopní prekonať svoj ostych, pokiaľ ide o prácu s počítačom. V najlepšom prípade dajú svoje myšlienky na papier pomocou mechanického písacieho stroja. Existuje však aj mnoho ďalších internetových portálov, na ktorých dopisovatelia uverejňujú veľmi hodnotné príspevky na rôzne, vysoko aktuálne témy z rôznych oblastí, dotýkajúcich sa histórie i súčasnosti jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Ja sa snažím prispieť k zmene mojou webovou stránkou a praktickou prezentácou priam neprekonateľných výhod práce na internete."
(Zdroj: WHO)
Spracoval O.D.
Poznámka: Odporúčam vám pozrieť si webovú stránku Klubu generácie báčikov, ktorú rediguje pán Bradovka.
{jcomments on}



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a