pocit," so šťastným smiechom vyrážalo z 23-ročnej študentky Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.
Už po ich dojazde do cieľa bolo jasné, že to bude veľký výsledok. "Keď som počula po prejazde cieľom kričať Natáliu, vedela som, že sme prvé. Cítim obrovskú eufóriu. Neviem to slovami ani opísať. Veľmi, veľmi sme šťastné," pokračovala Henrieta Farkašová.
Ich výkon bol perfektný, víťazstvo suverénne. Pred striebornou Kanďankou Viviane Forestovou s navádzačkou Lindsay Debouovou mali takmer štvorsekundový náskok.
Výsledky: 1. Henrieta Farkašová / navádzačka Natália Šubrtová (SR) 1:33:81, 2. Viviane Forestová / Lindsay Debouová (Kan.) +3,73, 3. Anna Kulíšková / Michaela Hubáčová (ČR) +4,21
"Zo začiatku som išla opatrnejšie, ale potom som to viac pustila, bolo to dobré. Snažila som sa čo najviac, bola som maximálne sústredená. Cítila som, že to bude náš deň," opísala dianie na trati minuloročná dvojnásobná majsterka sveta.
Spokojná bola aj jej navádzačka Natália Šubrtová. "S jej jazdou som spokojná. Boli tam drobnučké zaváhania, ale to sa stáva každému pretekárovi. Celkovo však Heňa išla veľmi dobre," pochválila svoju partnerku na svahu 20-ročná Šubrtová.
"Sme obe veľmi radi, preteky sa nám vydarili. Verili sme si, že nám to vyjde. Po včerajšku, keď sme v zjazde skončili až druhé, sme mali obrovskú chuť napraviť to. Povedali sme si, že urobíme maximum, aby z toho dnes bolo zlato. Podarilo sa nám to, tešíme sa," neskrývala radosť a nadšenie Henrieta Farkašová.
Výsledky, ktoré dosiahla Henrieta na paralympiáde priam vyrážajú dych. Primátor Rožňavy sa hotuje odmeniť Henrietu Cenou primátora. Od nás ostatných si zaslúži prinajmenšom srdečný obdiv a prejaviť hlbokú poklonu. Gratulujeme Henrieta i Natália!
sobota, 20 marec 2010 16:31
Som šťastná, mám druhé zlato. Slniečko nám svieti a my tiež žiarime šťastím
Napísal(a) ondob
Nielen rodina Henriety Farkašovej z Lipovníka neďaleko Rožňavy je v týchto dňoch prenáramne šťastná. Ich dcére sa v Kanade na X. zimných paralympijských hrách mimoriadne darí. Rovnaký pocit majú všetci, ktorí Henriete a jej navádzačke Natálii Šubrtovej držia palce. Obe dokázali, čo v nich je. V areáli Creekside, kde sú všetky preteky v alpských lyžiarskych disciplínach, v superobrovskom slalome zrakovo postihnutých zjazdárok vybojovali pre Slovensko ďalšiu zlatú medailu. Preto sa nedivím, že pre SITA sa Henrieta vyjadrila takto: "Som šťastná, mám druhé zlato. Slniečko nám svieti a my tiež žiarime šťastím. Je to super
Zverejnené v
Rožňava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a