pocit," so šťastným smiechom vyrážalo z 23-ročnej študentky Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.
Už po ich dojazde do cieľa bolo jasné, že to bude veľký výsledok. "Keď som počula po prejazde cieľom kričať Natáliu, vedela som, že sme prvé. Cítim obrovskú eufóriu. Neviem to slovami ani opísať. Veľmi, veľmi sme šťastné," pokračovala Henrieta Farkašová.
Ich výkon bol perfektný, víťazstvo suverénne. Pred striebornou Kanďankou Viviane Forestovou s navádzačkou Lindsay Debouovou mali takmer štvorsekundový náskok.
Výsledky: 1. Henrieta Farkašová / navádzačka Natália Šubrtová (SR) 1:33:81, 2. Viviane Forestová / Lindsay Debouová (Kan.) +3,73, 3. Anna Kulíšková / Michaela Hubáčová (ČR) +4,21
"Zo začiatku som išla opatrnejšie, ale potom som to viac pustila, bolo to dobré. Snažila som sa čo najviac, bola som maximálne sústredená. Cítila som, že to bude náš deň," opísala dianie na trati minuloročná dvojnásobná majsterka sveta.
Spokojná bola aj jej navádzačka Natália Šubrtová. "S jej jazdou som spokojná. Boli tam drobnučké zaváhania, ale to sa stáva každému pretekárovi. Celkovo však Heňa išla veľmi dobre," pochválila svoju partnerku na svahu 20-ročná Šubrtová.
"Sme obe veľmi radi, preteky sa nám vydarili. Verili sme si, že nám to vyjde. Po včerajšku, keď sme v zjazde skončili až druhé, sme mali obrovskú chuť napraviť to. Povedali sme si, že urobíme maximum, aby z toho dnes bolo zlato. Podarilo sa nám to, tešíme sa," neskrývala radosť a nadšenie Henrieta Farkašová.
Výsledky, ktoré dosiahla Henrieta na paralympiáde priam vyrážajú dych. Primátor Rožňavy sa hotuje odmeniť Henrietu Cenou primátora. Od nás ostatných si zaslúži prinajmenšom srdečný obdiv a prejaviť hlbokú poklonu. Gratulujeme Henrieta i Natália!
sobota, 20 marec 2010 16:31
Som šťastná, mám druhé zlato. Slniečko nám svieti a my tiež žiarime šťastím
Napísal(a) ondob
Nielen rodina Henriety Farkašovej z Lipovníka neďaleko Rožňavy je v týchto dňoch prenáramne šťastná. Ich dcére sa v Kanade na X. zimných paralympijských hrách mimoriadne darí. Rovnaký pocit majú všetci, ktorí Henriete a jej navádzačke Natálii Šubrtovej držia palce. Obe dokázali, čo v nich je. V areáli Creekside, kde sú všetky preteky v alpských lyžiarskych disciplínach, v superobrovskom slalome zrakovo postihnutých zjazdárok vybojovali pre Slovensko ďalšiu zlatú medailu. Preto sa nedivím, že pre SITA sa Henrieta vyjadrila takto: "Som šťastná, mám druhé zlato. Slniečko nám svieti a my tiež žiarime šťastím. Je to super
Zverejnené v
Rožňava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.