Dňa 7. decembra 2010 Predsedníctvo Oblastného výboru SZPB v Rožňave podľa plánu práce zvolalo (pre okresy Rožňava a Revúca) tohtoročné plenárne zasadanie. Rokovanie otvoril predseda OblV SZPB Ing. Norbert Lacko. Zúčastnil sa na ňom vzácny hosť, predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD a ďalší členovia predsedníctva a pléna. Rokovanie sa uskutočnilo v priestoroch zasadačky Obvodného úradu v Rožňave, na Špitálskej ulici s nasledovným programom:4. Výsledky hospodárenia s materiálnymi a finančnými prostriedkami obl. výboru do 30. 12. 2010 a rozpočet na budúci rok
5. Odovzdanie zväzových vyznamenaní
6. Rôzne
7. Správa návrhovej komisie
8. Záver
Správu o činnosti organizácie predniesol jej predseda pán Lacko. Okrem iného sa sústredil na zabezpečenie plnenia uznesení z uskutočnených porád. Vyzdvihol dobrú spoluprácu s novoustanoveným predsedom OÚ v Rožňave Ing. Mezeim, ktorý Oblastnému výboru vyšiel v ústrety bezplatným nájmom poskytovaných kancelárskych priestorov v budove.
V správe spomenul činnosť predsedníctva a jednotlivých organizácií v súvislosti s uskutočnenými spomienkovými oslavami, ako aj výmenu členských preukazov za nové. Poďakoval sa za doterajšie úsilie predsedníctvu, základným organizáciám a funkcionárom na území dvoch samosprávnych okresov, Rožňavy a Revúcej. Spomenul uskutočnené spomienkové slávnosti v okresnom meste, aktivity odbojárov v Revúcej, ako aj Gemerské folklórne slávnosti v bývalej povstaleckej obci Rejdová. Pozornosť venoval aj ďalším aktivitám ZO SZPB v Revúcej, ale aj v ďalších organizáciách (Gemerská Poloma, Dobšiná, Henckovce, Betliar, Muráň, Slavošovce, Jelšava). Vyzdvihol úspešný priebeh uskutočnených členských schôdzí, zdôraznil, že aj do budúcna bude potrebné venovať pozornosť členskej základni, jej omladzovaniu, ďalej sa venovať pozostalým po odbojároch.
Organizácia bude naďalej pokračovať vo svojich aktivitách, v programovaní myšlienok, ktoré stáli pri zrode odboja, ktoré po víťazstve nad fašizmom v mierových podmienkach bude potrebné rozširovať v spoločnosti, s dôrazom na mladú generáciu a spoluprácu so školami.
Pozornosť na rokovaní bola venovaná predloženému plánu práce oblastnej organizácie SZPB na rok 2011. Plán obsahoval hlavné úlohy, základné opatrenia na splnenie hlavných úloh, plán rokovaní Oblastného výboru, ako aj plán rokovaní predsedníctva oblastného výboru.
Z prijatých úloh si pozornosť o. i. zasluhujú tie, ktoré sa dotýkajú zaktivizovania činnosti základných organizácií, uplatňovanie práv a nárokov členov zväzu u príslušných štátnych orgánov a inštitúcií s dôrazom na oblasť zdravotnú a sociálnu. Do pozornosti spoločnosti bude potrebné zvýrazniť históriu boja proti fašizmu, prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, vo všeobecnej výchovno-vzdelávacej sústave a vo vlasteneckej výchove.
Klásť dôraz na oživenie činnosti základných organizácií omladzovaním. Spolupracovať s ozbrojenými silami, štátnou správou a samosprávami. Dôsledne uskutočňovať hlavné úlohy historicko-dokumentačnej komisie, všestranne propagovať humánny odkaz SNP, získavať nových členov najmä z radov mladých, ale aj z rodinných príslušníkov pozostalých po príslušníkoch odboja. Dôležitou úlohou je zabezpečiť dôstojné spomienkové dni k 67. výročiu SNP v spolupráci so štátnou správou a samosprávou v obciach a mestách okresov Rožňava a Revúca.
V rámci zasadnutia pléna SZPB v Rožňave na návrh Predsedníctva Oblv SZPB boli udelené pri príležitosti životných jubileí, ale aj za dlhoročnú činnosť aktívnym členom, za účasť v domácom a zahraničnom odboji, za presadzovanie pokrokových demokratických a humanitných tradícií odkazu boja za slobodu a proti fašizmu.
Najvyššie zväzové vyznamenania udelené Ústrednou radou SZPB z rúk predsedu Ing. P. Sečkára, PhD a predsedu Oblastného výboru v Rožňave prevzali: Pavol Hruška, Vladimír Junger, František Novotný a PaedDr. Milan Sajenko.
Záverom plenárneho zasadnutia vystúpil predseda ÚR SZPB Ing. P. Sečkár, PhD, predseda OblV Ing. N. Lacko a ďalší prítomní. Za ocenených poďakoval 80-ročný jubilant pán Pavol Hruška zo základnej organizácie SZPB Revúca. V poďakovaní zvýraznil doterajšiu činnosť SZPB, jeho prítomnosť a budúcnosť, potrebu pokračovať v odkaze, ktorý bol spečatený krvou tých, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu v protifašistickej koalícii.
Rokovanie ukončil predseda Obl. SZPB Ing. N. Lacko s poďakovaním všetkým prítomným, ako aj odstupujúcemu tajomníkovi (zo zdravotných dôvodov), pánovi Vl. Jungerovi a novozvolenej tajomníčke pani Lackovej.
Záverom si všetci prítomní zaželali veľa ďalších úspechov v nastávajúcom roku 2011, veľa zdravia, šťastia a tvorivých aktivít v tejto záslužnej práci.
PaedDr. Milan Sajenko,
predseda HDK OBLV SZPB
{gallery}kultura/odboj{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).