4. Výsledky hospodárenia s materiálnymi a finančnými prostriedkami obl. výboru do 30. 12. 2010 a rozpočet na budúci rok
5. Odovzdanie zväzových vyznamenaní
6. Rôzne
7. Správa návrhovej komisie
8. Záver
Správu o činnosti organizácie predniesol jej predseda pán Lacko. Okrem iného sa sústredil na zabezpečenie plnenia uznesení z uskutočnených porád. Vyzdvihol dobrú spoluprácu s novoustanoveným predsedom OÚ v Rožňave Ing. Mezeim, ktorý Oblastnému výboru vyšiel v ústrety bezplatným nájmom poskytovaných kancelárskych priestorov v budove.
V správe spomenul činnosť predsedníctva a jednotlivých organizácií v súvislosti s uskutočnenými spomienkovými oslavami, ako aj výmenu členských preukazov za nové. Poďakoval sa za doterajšie úsilie predsedníctvu, základným organizáciám a funkcionárom na území dvoch samosprávnych okresov, Rožňavy a Revúcej. Spomenul uskutočnené spomienkové slávnosti v okresnom meste, aktivity odbojárov v Revúcej, ako aj Gemerské folklórne slávnosti v bývalej povstaleckej obci Rejdová. Pozornosť venoval aj ďalším aktivitám ZO SZPB v Revúcej, ale aj v ďalších organizáciách (Gemerská Poloma, Dobšiná, Henckovce, Betliar, Muráň, Slavošovce, Jelšava). Vyzdvihol úspešný priebeh uskutočnených členských schôdzí, zdôraznil, že aj do budúcna bude potrebné venovať pozornosť členskej základni, jej omladzovaniu, ďalej sa venovať pozostalým po odbojároch.
Organizácia bude naďalej pokračovať vo svojich aktivitách, v programovaní myšlienok, ktoré stáli pri zrode odboja, ktoré po víťazstve nad fašizmom v mierových podmienkach bude potrebné rozširovať v spoločnosti, s dôrazom na mladú generáciu a spoluprácu so školami.
Pozornosť na rokovaní bola venovaná predloženému plánu práce oblastnej organizácie SZPB na rok 2011. Plán obsahoval hlavné úlohy, základné opatrenia na splnenie hlavných úloh, plán rokovaní Oblastného výboru, ako aj plán rokovaní predsedníctva oblastného výboru.
Z prijatých úloh si pozornosť o. i. zasluhujú tie, ktoré sa dotýkajú zaktivizovania činnosti základných organizácií, uplatňovanie práv a nárokov členov zväzu u príslušných štátnych orgánov a inštitúcií s dôrazom na oblasť zdravotnú a sociálnu. Do pozornosti spoločnosti bude potrebné zvýrazniť históriu boja proti fašizmu, prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, vo všeobecnej výchovno-vzdelávacej sústave a vo vlasteneckej výchove.
Klásť dôraz na oživenie činnosti základných organizácií omladzovaním. Spolupracovať s ozbrojenými silami, štátnou správou a samosprávami. Dôsledne uskutočňovať hlavné úlohy historicko-dokumentačnej komisie, všestranne propagovať humánny odkaz SNP, získavať nových členov najmä z radov mladých, ale aj z rodinných príslušníkov pozostalých po príslušníkoch odboja. Dôležitou úlohou je zabezpečiť dôstojné spomienkové dni k 67. výročiu SNP v spolupráci so štátnou správou a samosprávou v obciach a mestách okresov Rožňava a Revúca.
V rámci zasadnutia pléna SZPB v Rožňave na návrh Predsedníctva Oblv SZPB boli udelené pri príležitosti životných jubileí, ale aj za dlhoročnú činnosť aktívnym členom, za účasť v domácom a zahraničnom odboji, za presadzovanie pokrokových demokratických a humanitných tradícií odkazu boja za slobodu a proti fašizmu.
Najvyššie zväzové vyznamenania udelené Ústrednou radou SZPB z rúk predsedu Ing. P. Sečkára, PhD a predsedu Oblastného výboru v Rožňave prevzali: Pavol Hruška, Vladimír Junger, František Novotný a PaedDr. Milan Sajenko.
Záverom plenárneho zasadnutia vystúpil predseda ÚR SZPB Ing. P. Sečkár, PhD, predseda OblV Ing. N. Lacko a ďalší prítomní. Za ocenených poďakoval 80-ročný jubilant pán Pavol Hruška zo základnej organizácie SZPB Revúca. V poďakovaní zvýraznil doterajšiu činnosť SZPB, jeho prítomnosť a budúcnosť, potrebu pokračovať v odkaze, ktorý bol spečatený krvou tých, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu v protifašistickej koalícii.
Rokovanie ukončil predseda Obl. SZPB Ing. N. Lacko s poďakovaním všetkým prítomným, ako aj odstupujúcemu tajomníkovi (zo zdravotných dôvodov), pánovi Vl. Jungerovi a novozvolenej tajomníčke pani Lackovej.
Záverom si všetci prítomní zaželali veľa ďalších úspechov v nastávajúcom roku 2011, veľa zdravia, šťastia a tvorivých aktivít v tejto záslužnej práci.
PaedDr. Milan Sajenko,
predseda HDK OBLV SZPB
{gallery}kultura/odboj{/gallery}
{jcomments on}
































Dňa 7. decembra 2010 Predsedníctvo Oblastného výboru SZPB v Rožňave podľa plánu práce zvolalo (pre okresy Rožňava a Revúca) tohtoročné plenárne zasadanie. Rokovanie otvoril predseda OblV SZPB Ing. Norbert Lacko. Zúčastnil sa na ňom vzácny hosť, predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD a ďalší členovia predsedníctva a pléna. Rokovanie sa uskutočnilo v priestoroch zasadačky Obvodného úradu v Rožňave, na Špitálskej ulici s nasledovným programom:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-