Dňa 7. decembra 2010 Predsedníctvo Oblastného výboru SZPB v Rožňave podľa plánu práce zvolalo (pre okresy Rožňava a Revúca) tohtoročné plenárne zasadanie. Rokovanie otvoril predseda OblV SZPB Ing. Norbert Lacko. Zúčastnil sa na ňom vzácny hosť, predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD a ďalší členovia predsedníctva a pléna. Rokovanie sa uskutočnilo v priestoroch zasadačky Obvodného úradu v Rožňave, na Špitálskej ulici s nasledovným programom:4. Výsledky hospodárenia s materiálnymi a finančnými prostriedkami obl. výboru do 30. 12. 2010 a rozpočet na budúci rok
5. Odovzdanie zväzových vyznamenaní
6. Rôzne
7. Správa návrhovej komisie
8. Záver
Správu o činnosti organizácie predniesol jej predseda pán Lacko. Okrem iného sa sústredil na zabezpečenie plnenia uznesení z uskutočnených porád. Vyzdvihol dobrú spoluprácu s novoustanoveným predsedom OÚ v Rožňave Ing. Mezeim, ktorý Oblastnému výboru vyšiel v ústrety bezplatným nájmom poskytovaných kancelárskych priestorov v budove.
V správe spomenul činnosť predsedníctva a jednotlivých organizácií v súvislosti s uskutočnenými spomienkovými oslavami, ako aj výmenu členských preukazov za nové. Poďakoval sa za doterajšie úsilie predsedníctvu, základným organizáciám a funkcionárom na území dvoch samosprávnych okresov, Rožňavy a Revúcej. Spomenul uskutočnené spomienkové slávnosti v okresnom meste, aktivity odbojárov v Revúcej, ako aj Gemerské folklórne slávnosti v bývalej povstaleckej obci Rejdová. Pozornosť venoval aj ďalším aktivitám ZO SZPB v Revúcej, ale aj v ďalších organizáciách (Gemerská Poloma, Dobšiná, Henckovce, Betliar, Muráň, Slavošovce, Jelšava). Vyzdvihol úspešný priebeh uskutočnených členských schôdzí, zdôraznil, že aj do budúcna bude potrebné venovať pozornosť členskej základni, jej omladzovaniu, ďalej sa venovať pozostalým po odbojároch.
Organizácia bude naďalej pokračovať vo svojich aktivitách, v programovaní myšlienok, ktoré stáli pri zrode odboja, ktoré po víťazstve nad fašizmom v mierových podmienkach bude potrebné rozširovať v spoločnosti, s dôrazom na mladú generáciu a spoluprácu so školami.
Pozornosť na rokovaní bola venovaná predloženému plánu práce oblastnej organizácie SZPB na rok 2011. Plán obsahoval hlavné úlohy, základné opatrenia na splnenie hlavných úloh, plán rokovaní Oblastného výboru, ako aj plán rokovaní predsedníctva oblastného výboru.
Z prijatých úloh si pozornosť o. i. zasluhujú tie, ktoré sa dotýkajú zaktivizovania činnosti základných organizácií, uplatňovanie práv a nárokov členov zväzu u príslušných štátnych orgánov a inštitúcií s dôrazom na oblasť zdravotnú a sociálnu. Do pozornosti spoločnosti bude potrebné zvýrazniť históriu boja proti fašizmu, prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, vo všeobecnej výchovno-vzdelávacej sústave a vo vlasteneckej výchove.
Klásť dôraz na oživenie činnosti základných organizácií omladzovaním. Spolupracovať s ozbrojenými silami, štátnou správou a samosprávami. Dôsledne uskutočňovať hlavné úlohy historicko-dokumentačnej komisie, všestranne propagovať humánny odkaz SNP, získavať nových členov najmä z radov mladých, ale aj z rodinných príslušníkov pozostalých po príslušníkoch odboja. Dôležitou úlohou je zabezpečiť dôstojné spomienkové dni k 67. výročiu SNP v spolupráci so štátnou správou a samosprávou v obciach a mestách okresov Rožňava a Revúca.
V rámci zasadnutia pléna SZPB v Rožňave na návrh Predsedníctva Oblv SZPB boli udelené pri príležitosti životných jubileí, ale aj za dlhoročnú činnosť aktívnym členom, za účasť v domácom a zahraničnom odboji, za presadzovanie pokrokových demokratických a humanitných tradícií odkazu boja za slobodu a proti fašizmu.
Najvyššie zväzové vyznamenania udelené Ústrednou radou SZPB z rúk predsedu Ing. P. Sečkára, PhD a predsedu Oblastného výboru v Rožňave prevzali: Pavol Hruška, Vladimír Junger, František Novotný a PaedDr. Milan Sajenko.
Záverom plenárneho zasadnutia vystúpil predseda ÚR SZPB Ing. P. Sečkár, PhD, predseda OblV Ing. N. Lacko a ďalší prítomní. Za ocenených poďakoval 80-ročný jubilant pán Pavol Hruška zo základnej organizácie SZPB Revúca. V poďakovaní zvýraznil doterajšiu činnosť SZPB, jeho prítomnosť a budúcnosť, potrebu pokračovať v odkaze, ktorý bol spečatený krvou tých, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu v protifašistickej koalícii.
Rokovanie ukončil predseda Obl. SZPB Ing. N. Lacko s poďakovaním všetkým prítomným, ako aj odstupujúcemu tajomníkovi (zo zdravotných dôvodov), pánovi Vl. Jungerovi a novozvolenej tajomníčke pani Lackovej.
Záverom si všetci prítomní zaželali veľa ďalších úspechov v nastávajúcom roku 2011, veľa zdravia, šťastia a tvorivých aktivít v tejto záslužnej práci.
PaedDr. Milan Sajenko,
predseda HDK OBLV SZPB
{gallery}kultura/odboj{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.