Pri príležitosti Svetového dňa zdravia bola na tému "1000 krokov k zdraviu" pre žiakov základných a stredných škôl v okrese Rožňava vyhlásená výtvarná súťaž, do ktorej sa zapojili žiaci základných škôl z Rožňavy (ZŠ na ul. Pionierov, ZŠ na Zlatej ulici, Reformovaná základná cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským), Plešivca, Rožňavského Bystrého, Gemerskej Polomy, Roštára a Slavošoviec. Práce žiakov boli vystavené v priestoroch Radnice a pred vyhlasovaním výsledkov na Námestí baníkov v Rožňave. Ocenené boli 3 výtvarné práce žiakov z 1. stupňa ZŠ, 3 výtvarné práce žiakov z 2. stupňa ZŠ a 1 práca bola ocenená Cenou poroty. Študenti stredných škôl sa do výtvarnej súťaže nezapojili. Ako prebiehal deň "D" - Svetový deň zdravia v Rožňave? Podujatie malo začať o 10.00, ale už od rána bola kvôli prípravám a bezpečnosti pre dopravu uzavretá celá ľavá časť Námestia baníkov vrátane miestnej komunikácie. Ako prví si rozložili svoj stánok pracovníci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, závod Rožňava, ktorých úlohou bolo zabezpečenie pitného režimu pre účastníkov podujatia. Súčasne sa v priestoroch Domky schádzali športuchtiví žiaci, študenti a pedagógovia. Po ôsmej hodine postupne pribúdali stánky ÚzS Slovenského červeného kríža v Rožňave, Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Všeobecnej zdravotnej poisťovne spolu s RÚVZ v Rožňave. Pracovníci CVČ v Rožňave a mladí animátori z Domky pripravovali jednotlivé športové stanovištia. Krátko po 10-tej hodine otvorila podujatie MUDr. Ľubomíra Chromčíková - regionálna hygienička RÚVZ so sídlom v Rožňave. Prítomných pozdravil aj riaditeľ pobočky VšZP v Rožňave PaedDr. Mikuláš Gregor, riaditeľka Centra voľného času v Rožňave Mgr. Izabela Hurajtová, riaditeľka ÚzS SČK Rožňava Magdaléna Hegedűšová a za samosprávu Mesta Rožňava viceprimátor Ing. František Kardoš.
Opis činností na jednotlivých stanovištiach:
Stredisko Domka v Rožňave: lezecká stena, futbal, basketbal, stolné hry, výdaj jabĺk pre účastníkov (zabezpečovali študentky SZŠ), hru "Šatky" na Námestí baníkov zabezpečovali animátorky.
SZŠ v Rožňave: meranie krvného tlaku, protidrogová osveta, študenti školy boli k dispozícii aj pracovníkom VšZP a RÚVZ.
ÚzS SČK v Rožňave: ukážky a nácvik poskytovania prvej pomoci, zabezpečenie zdravotníckych hliadok.
VVS, a.s. Košice, závod Rožňava: pitný režim, propagačné materiály.
Mesto Rožňava: technické zabezpečenie celej akcie (ozvučenie, hudba, stoly, trampolína, el. energia).
CVČ v Rožňave: súťaž v preskoku cez švihadlo, kreslenie na chodník, cyklistické prekážky.
VšZP (pracovníci pobočky v Košiciach a v Rožňave): propagačné materiály, meranie zastúpenia tuku v tele a BMI.
RÚVZ v Rožňave: vyšetrenie cholesterolu a triglyceridov, antropometrické vyšetrenie, meranie krvného tlaku a pulzu (zabezpečovali študentky SZŠ), individuálna intervencia pre každého vyšetreného klienta a zdravotno-výchovné materiály .
Podrobnejší opis činnosti by bol veľmi zdĺhavý a náročný, preto si dovolím vašu pozornosť upriamiť na priložené fotografie, ktoré najlepšie dokumentujú činnosť na jednotlivých stanovištiach. Všetci partneri pristupovali k rozdeleným úlohám veľmi zodpovedne a patrí im za to veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom podujatia, ktorí pre žiakov a študentov zabezpečili ovocie - jablká, pre výhercov súťaží vecné ceny a krásne drevené medaily: Zoltán Kankula, COOP Jednota Slovensko - predajňa Rožňava, Viktor Kankula, Všeobecná zdravotná poisťovňa a SOŠ Hviezdoslavova 5 Rožňava. Teším sa na spoluprácu v rámci Svetového dňa zdravia v roku 2011!
12.4.2010
Fotografie: Milan Hlaváč
{gallery}obsah/roznava/sdz{/gallery}
{jcomments on}
































"
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-