"Pri príležitosti Svetového dňa zdravia bola na tému "1000 krokov k zdraviu" pre žiakov základných a stredných škôl v okrese Rožňava vyhlásená výtvarná súťaž, do ktorej sa zapojili žiaci základných škôl z Rožňavy (ZŠ na ul. Pionierov, ZŠ na Zlatej ulici, Reformovaná základná cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským), Plešivca, Rožňavského Bystrého, Gemerskej Polomy, Roštára a Slavošoviec. Práce žiakov boli vystavené v priestoroch Radnice a pred vyhlasovaním výsledkov na Námestí baníkov v Rožňave. Ocenené boli 3 výtvarné práce žiakov z 1. stupňa ZŠ, 3 výtvarné práce žiakov z 2. stupňa ZŠ a 1 práca bola ocenená Cenou poroty. Študenti stredných škôl sa do výtvarnej súťaže nezapojili. Ako prebiehal deň "D" - Svetový deň zdravia v Rožňave? Podujatie malo začať o 10.00, ale už od rána bola kvôli prípravám a bezpečnosti pre dopravu uzavretá celá ľavá časť Námestia baníkov vrátane miestnej komunikácie. Ako prví si rozložili svoj stánok pracovníci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, závod Rožňava, ktorých úlohou bolo zabezpečenie pitného režimu pre účastníkov podujatia. Súčasne sa v priestoroch Domky schádzali športuchtiví žiaci, študenti a pedagógovia. Po ôsmej hodine postupne pribúdali stánky ÚzS Slovenského červeného kríža v Rožňave, Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Všeobecnej zdravotnej poisťovne spolu s RÚVZ v Rožňave. Pracovníci CVČ v Rožňave a mladí animátori z Domky pripravovali jednotlivé športové stanovištia. Krátko po 10-tej hodine otvorila podujatie MUDr. Ľubomíra Chromčíková - regionálna hygienička RÚVZ so sídlom v Rožňave. Prítomných pozdravil aj riaditeľ pobočky VšZP v Rožňave PaedDr. Mikuláš Gregor, riaditeľka Centra voľného času v Rožňave Mgr. Izabela Hurajtová, riaditeľka ÚzS SČK Rožňava Magdaléna Hegedűšová a za samosprávu Mesta Rožňava viceprimátor Ing. František Kardoš.
Opis činností na jednotlivých stanovištiach:
Stredisko Domka v Rožňave: lezecká stena, futbal, basketbal, stolné hry, výdaj jabĺk pre účastníkov (zabezpečovali študentky SZŠ), hru "Šatky" na Námestí baníkov zabezpečovali animátorky.
SZŠ v Rožňave: meranie krvného tlaku, protidrogová osveta, študenti školy boli k dispozícii aj pracovníkom VšZP a RÚVZ.
ÚzS SČK v Rožňave: ukážky a nácvik poskytovania prvej pomoci, zabezpečenie zdravotníckych hliadok.
VVS, a.s. Košice, závod Rožňava: pitný režim, propagačné materiály.
Mesto Rožňava: technické zabezpečenie celej akcie (ozvučenie, hudba, stoly, trampolína, el. energia).
CVČ v Rožňave: súťaž v preskoku cez švihadlo, kreslenie na chodník, cyklistické prekážky.
VšZP (pracovníci pobočky v Košiciach a v Rožňave): propagačné materiály, meranie zastúpenia tuku v tele a BMI.
RÚVZ v Rožňave: vyšetrenie cholesterolu a triglyceridov, antropometrické vyšetrenie, meranie krvného tlaku a pulzu (zabezpečovali študentky SZŠ), individuálna intervencia pre každého vyšetreného klienta a zdravotno-výchovné materiály .
Podrobnejší opis činnosti by bol veľmi zdĺhavý a náročný, preto si dovolím vašu pozornosť upriamiť na priložené fotografie, ktoré najlepšie dokumentujú činnosť na jednotlivých stanovištiach. Všetci partneri pristupovali k rozdeleným úlohám veľmi zodpovedne a patrí im za to veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom podujatia, ktorí pre žiakov a študentov zabezpečili ovocie - jablká, pre výhercov súťaží vecné ceny a krásne drevené medaily: Zoltán Kankula, COOP Jednota Slovensko - predajňa Rožňava, Viktor Kankula, Všeobecná zdravotná poisťovňa a SOŠ Hviezdoslavova 5 Rožňava. Teším sa na spoluprácu v rámci Svetového dňa zdravia v roku 2011!
12.4.2010
Fotografie: Milan Hlaváč
{gallery}obsah/roznava/sdz{/gallery}
{jcomments on}
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.