"Pri príležitosti Svetového dňa zdravia bola na tému "1000 krokov k zdraviu" pre žiakov základných a stredných škôl v okrese Rožňava vyhlásená výtvarná súťaž, do ktorej sa zapojili žiaci základných škôl z Rožňavy (ZŠ na ul. Pionierov, ZŠ na Zlatej ulici, Reformovaná základná cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským), Plešivca, Rožňavského Bystrého, Gemerskej Polomy, Roštára a Slavošoviec. Práce žiakov boli vystavené v priestoroch Radnice a pred vyhlasovaním výsledkov na Námestí baníkov v Rožňave. Ocenené boli 3 výtvarné práce žiakov z 1. stupňa ZŠ, 3 výtvarné práce žiakov z 2. stupňa ZŠ a 1 práca bola ocenená Cenou poroty. Študenti stredných škôl sa do výtvarnej súťaže nezapojili. Ako prebiehal deň "D" - Svetový deň zdravia v Rožňave? Podujatie malo začať o 10.00, ale už od rána bola kvôli prípravám a bezpečnosti pre dopravu uzavretá celá ľavá časť Námestia baníkov vrátane miestnej komunikácie. Ako prví si rozložili svoj stánok pracovníci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, závod Rožňava, ktorých úlohou bolo zabezpečenie pitného režimu pre účastníkov podujatia. Súčasne sa v priestoroch Domky schádzali športuchtiví žiaci, študenti a pedagógovia. Po ôsmej hodine postupne pribúdali stánky ÚzS Slovenského červeného kríža v Rožňave, Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Všeobecnej zdravotnej poisťovne spolu s RÚVZ v Rožňave. Pracovníci CVČ v Rožňave a mladí animátori z Domky pripravovali jednotlivé športové stanovištia. Krátko po 10-tej hodine otvorila podujatie MUDr. Ľubomíra Chromčíková - regionálna hygienička RÚVZ so sídlom v Rožňave. Prítomných pozdravil aj riaditeľ pobočky VšZP v Rožňave PaedDr. Mikuláš Gregor, riaditeľka Centra voľného času v Rožňave Mgr. Izabela Hurajtová, riaditeľka ÚzS SČK Rožňava Magdaléna Hegedűšová a za samosprávu Mesta Rožňava viceprimátor Ing. František Kardoš.
Opis činností na jednotlivých stanovištiach:
Stredisko Domka v Rožňave: lezecká stena, futbal, basketbal, stolné hry, výdaj jabĺk pre účastníkov (zabezpečovali študentky SZŠ), hru "Šatky" na Námestí baníkov zabezpečovali animátorky.
SZŠ v Rožňave: meranie krvného tlaku, protidrogová osveta, študenti školy boli k dispozícii aj pracovníkom VšZP a RÚVZ.
ÚzS SČK v Rožňave: ukážky a nácvik poskytovania prvej pomoci, zabezpečenie zdravotníckych hliadok.
VVS, a.s. Košice, závod Rožňava: pitný režim, propagačné materiály.
Mesto Rožňava: technické zabezpečenie celej akcie (ozvučenie, hudba, stoly, trampolína, el. energia).
CVČ v Rožňave: súťaž v preskoku cez švihadlo, kreslenie na chodník, cyklistické prekážky.
VšZP (pracovníci pobočky v Košiciach a v Rožňave): propagačné materiály, meranie zastúpenia tuku v tele a BMI.
RÚVZ v Rožňave: vyšetrenie cholesterolu a triglyceridov, antropometrické vyšetrenie, meranie krvného tlaku a pulzu (zabezpečovali študentky SZŠ), individuálna intervencia pre každého vyšetreného klienta a zdravotno-výchovné materiály .
Podrobnejší opis činnosti by bol veľmi zdĺhavý a náročný, preto si dovolím vašu pozornosť upriamiť na priložené fotografie, ktoré najlepšie dokumentujú činnosť na jednotlivých stanovištiach. Všetci partneri pristupovali k rozdeleným úlohám veľmi zodpovedne a patrí im za to veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom podujatia, ktorí pre žiakov a študentov zabezpečili ovocie - jablká, pre výhercov súťaží vecné ceny a krásne drevené medaily: Zoltán Kankula, COOP Jednota Slovensko - predajňa Rožňava, Viktor Kankula, Všeobecná zdravotná poisťovňa a SOŠ Hviezdoslavova 5 Rožňava. Teším sa na spoluprácu v rámci Svetového dňa zdravia v roku 2011!
12.4.2010
Fotografie: Milan Hlaváč
{gallery}obsah/roznava/sdz{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).