"Pri príležitosti Svetového dňa zdravia bola na tému "1000 krokov k zdraviu" pre žiakov základných a stredných škôl v okrese Rožňava vyhlásená výtvarná súťaž, do ktorej sa zapojili žiaci základných škôl z Rožňavy (ZŠ na ul. Pionierov, ZŠ na Zlatej ulici, Reformovaná základná cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským), Plešivca, Rožňavského Bystrého, Gemerskej Polomy, Roštára a Slavošoviec. Práce žiakov boli vystavené v priestoroch Radnice a pred vyhlasovaním výsledkov na Námestí baníkov v Rožňave. Ocenené boli 3 výtvarné práce žiakov z 1. stupňa ZŠ, 3 výtvarné práce žiakov z 2. stupňa ZŠ a 1 práca bola ocenená Cenou poroty. Študenti stredných škôl sa do výtvarnej súťaže nezapojili. Ako prebiehal deň "D" - Svetový deň zdravia v Rožňave? Podujatie malo začať o 10.00, ale už od rána bola kvôli prípravám a bezpečnosti pre dopravu uzavretá celá ľavá časť Námestia baníkov vrátane miestnej komunikácie. Ako prví si rozložili svoj stánok pracovníci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, závod Rožňava, ktorých úlohou bolo zabezpečenie pitného režimu pre účastníkov podujatia. Súčasne sa v priestoroch Domky schádzali športuchtiví žiaci, študenti a pedagógovia. Po ôsmej hodine postupne pribúdali stánky ÚzS Slovenského červeného kríža v Rožňave, Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Všeobecnej zdravotnej poisťovne spolu s RÚVZ v Rožňave. Pracovníci CVČ v Rožňave a mladí animátori z Domky pripravovali jednotlivé športové stanovištia. Krátko po 10-tej hodine otvorila podujatie MUDr. Ľubomíra Chromčíková - regionálna hygienička RÚVZ so sídlom v Rožňave. Prítomných pozdravil aj riaditeľ pobočky VšZP v Rožňave PaedDr. Mikuláš Gregor, riaditeľka Centra voľného času v Rožňave Mgr. Izabela Hurajtová, riaditeľka ÚzS SČK Rožňava Magdaléna Hegedűšová a za samosprávu Mesta Rožňava viceprimátor Ing. František Kardoš.
Opis činností na jednotlivých stanovištiach:
Stredisko Domka v Rožňave: lezecká stena, futbal, basketbal, stolné hry, výdaj jabĺk pre účastníkov (zabezpečovali študentky SZŠ), hru "Šatky" na Námestí baníkov zabezpečovali animátorky.
SZŠ v Rožňave: meranie krvného tlaku, protidrogová osveta, študenti školy boli k dispozícii aj pracovníkom VšZP a RÚVZ.
ÚzS SČK v Rožňave: ukážky a nácvik poskytovania prvej pomoci, zabezpečenie zdravotníckych hliadok.
VVS, a.s. Košice, závod Rožňava: pitný režim, propagačné materiály.
Mesto Rožňava: technické zabezpečenie celej akcie (ozvučenie, hudba, stoly, trampolína, el. energia).
CVČ v Rožňave: súťaž v preskoku cez švihadlo, kreslenie na chodník, cyklistické prekážky.
VšZP (pracovníci pobočky v Košiciach a v Rožňave): propagačné materiály, meranie zastúpenia tuku v tele a BMI.
RÚVZ v Rožňave: vyšetrenie cholesterolu a triglyceridov, antropometrické vyšetrenie, meranie krvného tlaku a pulzu (zabezpečovali študentky SZŠ), individuálna intervencia pre každého vyšetreného klienta a zdravotno-výchovné materiály .
Podrobnejší opis činnosti by bol veľmi zdĺhavý a náročný, preto si dovolím vašu pozornosť upriamiť na priložené fotografie, ktoré najlepšie dokumentujú činnosť na jednotlivých stanovištiach. Všetci partneri pristupovali k rozdeleným úlohám veľmi zodpovedne a patrí im za to veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom podujatia, ktorí pre žiakov a študentov zabezpečili ovocie - jablká, pre výhercov súťaží vecné ceny a krásne drevené medaily: Zoltán Kankula, COOP Jednota Slovensko - predajňa Rožňava, Viktor Kankula, Všeobecná zdravotná poisťovňa a SOŠ Hviezdoslavova 5 Rožňava. Teším sa na spoluprácu v rámci Svetového dňa zdravia v roku 2011!
12.4.2010
Fotografie: Milan Hlaváč
{gallery}obsah/roznava/sdz{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.