Cenu mesta Rožňava si z rúk primátora mesta MUDr. Vladislava Laciaka prevzali:
- P
hDr. Kliment Mitura (za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti medailérstva, ktorými opakovane reprezentuje aj mesto, a to nielen doma, ale aj v zahraničí)
Doktor Mitura je autorom niekoľkých pamätných tabúľ a plakiet k rôznym významným udalostiam. Okrem toho sa môže pochváliť aj návrhom na pamätnú medailu prof. Kňazovického, ktorá sa práve podľa jeho návrhu každoročne udeľuje 100-násobným darcom krvi. K jeho posledným úspechom patrí zlatá pamätná medaila s nomin. hodnotou 100 € a strieborná minca s nomin. hodnotou 10 € vydaná pri príležitosti výročia narodenia hudobného skladateľa Jána Cikkera. Svoju tvorbu prezentuje aj na celosvetových výstavách medailérov – FIDEM – v r. 2007 v Colorade (USA), či v r. 2010 vo Fínsku.
pán Miroslav Hujdič (za vynikajúcu reprezentáciu mesta v oblasti výtvarného umenia na domácej a medzinárodnej úrovni).
Je autorom kolekcie diapozitívov podzemných jaskynných priestorov, rôznych unikátnych plastík a malieb. Už 14 rokov sa pravidelne zúčastňuje medzinárodného maliarskeho sympózia MLYN a jeho diela boli súčasťou mnohých kolektívnych i autorských výstav doma a v zahraničí.
MUDr. V. Laciak ďalej ocenil aj šesticu Rožňavčanov, a to Cenou primátora mesta, ktorá sa každoročne udeľuje za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech mesta. Cenu a vecný dar si prevzali:
- Mgr. Jozef Csobádi (za uchovávanie histórie Rožňavy a jej prezentácii doma a v zahraničí)
- Mgr. Alexander Tóth (za dlhoročnú výchovno-vzdelávaciu prácu)
- pani Katarína Horváthová (za dlhoročnú obetavú prácu v prospech generácií tretieho veku)
- Mgr. art. Tatiana Masníková (za významnú reprezentáciu mesta Rožňava v oblasti divadelného umenia doma i v zahraničí)
- pani Mária Burdigová (za dlhoročnú obetavú prácu v rezorte zdravotníctva – na úseku biochémie)
- RNDr. Ondrej Hronec (za dlhoročnú pedagogicko-výchovnú činnosť so stredoškolskou mládežou v škole i mimo nej).
Slávnostnú atmosféru v závere podujatia spestrilo vystúpenie talentovaných žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Za klavírneho doprovodu Márie Senglerovej sa publiku predstavili žiaci Nikoleta Vodová (spev) a Matěj Boroš (spev). Svoj talent predviedol aj Zsolt Farkas (klavír).
Text i foto: Marek Koltáš
{gallery}obsah/roznava/dm11{/gallery}
{jcomments on}

































Vyvrcholením Dní mesta Rožňava býva každoročne slávnosť udeľovania najvyšších mestských vyznamenaní za predchádzajúci rok. V sobášnej sieni sa v sobotu 5. februára 2011 predpoludním začal slávnostný akt udeľovania titulu Čestný občan mesta, odovzdávanie Ceny mesta a Ceny primátora mesta Rožňava. Na slávnosti privítali vzácnych hostí, a to zástupcu veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Lászlóa Váradiho a zahraničné delegácie z partnerských miest – z mesta Szerencs, Budapesti – Belváros-Lipótváros, Českého Těšína, Poľského Cieszyna a zo Srbska – Bačka Topoľa.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a