Vyvrcholením Dní mesta Rožňava býva každoročne slávnosť udeľovania najvyšších mestských vyznamenaní za predchádzajúci rok. V sobášnej sieni sa v sobotu 5. februára 2011 predpoludním začal slávnostný akt udeľovania titulu Čestný občan mesta, odovzdávanie Ceny mesta a Ceny primátora mesta Rožňava. Na slávnosti privítali vzácnych hostí, a to zástupcu veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Lászlóa Váradiho a zahraničné delegácie z partnerských miest – z mesta Szerencs, Budapesti – Belváros-Lipótváros, Českého Těšína, Poľského Cieszyna a zo Srbska – Bačka Topoľa.Cenu mesta Rožňava si z rúk primátora mesta MUDr. Vladislava Laciaka prevzali:
- P
hDr. Kliment Mitura (za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti medailérstva, ktorými opakovane reprezentuje aj mesto, a to nielen doma, ale aj v zahraničí)
Doktor Mitura je autorom niekoľkých pamätných tabúľ a plakiet k rôznym významným udalostiam. Okrem toho sa môže pochváliť aj návrhom na pamätnú medailu prof. Kňazovického, ktorá sa práve podľa jeho návrhu každoročne udeľuje 100-násobným darcom krvi. K jeho posledným úspechom patrí zlatá pamätná medaila s nomin. hodnotou 100 € a strieborná minca s nomin. hodnotou 10 € vydaná pri príležitosti výročia narodenia hudobného skladateľa Jána Cikkera. Svoju tvorbu prezentuje aj na celosvetových výstavách medailérov – FIDEM – v r. 2007 v Colorade (USA), či v r. 2010 vo Fínsku.
pán Miroslav Hujdič (za vynikajúcu reprezentáciu mesta v oblasti výtvarného umenia na domácej a medzinárodnej úrovni).
Je autorom kolekcie diapozitívov podzemných jaskynných priestorov, rôznych unikátnych plastík a malieb. Už 14 rokov sa pravidelne zúčastňuje medzinárodného maliarskeho sympózia MLYN a jeho diela boli súčasťou mnohých kolektívnych i autorských výstav doma a v zahraničí.
MUDr. V. Laciak ďalej ocenil aj šesticu Rožňavčanov, a to Cenou primátora mesta, ktorá sa každoročne udeľuje za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech mesta. Cenu a vecný dar si prevzali:
- Mgr. Jozef Csobádi (za uchovávanie histórie Rožňavy a jej prezentácii doma a v zahraničí)
- Mgr. Alexander Tóth (za dlhoročnú výchovno-vzdelávaciu prácu)
- pani Katarína Horváthová (za dlhoročnú obetavú prácu v prospech generácií tretieho veku)
- Mgr. art. Tatiana Masníková (za významnú reprezentáciu mesta Rožňava v oblasti divadelného umenia doma i v zahraničí)
- pani Mária Burdigová (za dlhoročnú obetavú prácu v rezorte zdravotníctva – na úseku biochémie)
- RNDr. Ondrej Hronec (za dlhoročnú pedagogicko-výchovnú činnosť so stredoškolskou mládežou v škole i mimo nej).
Slávnostnú atmosféru v závere podujatia spestrilo vystúpenie talentovaných žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Za klavírneho doprovodu Márie Senglerovej sa publiku predstavili žiaci Nikoleta Vodová (spev) a Matěj Boroš (spev). Svoj talent predviedol aj Zsolt Farkas (klavír).
Text i foto: Marek Koltáš
{gallery}obsah/roznava/dm11{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.