Informácia tlačovej agentúry o.i. uvádza, že už v roku 2008 vláda SR v spolupráci s mestom Rožňava podporila výstavbu priemyselného parku sumou 7 miliónov eur. „Dobré je však aj to, že je tu záujem ďalšej spoločnosti sa umiestniť v tomto priemyselnom parku,“ doplnil premiér. Malo by ísť o závod na spracovanie plastovej hmoty, ktorý by zamestnal niekoľko desiatok ľudí.
„Stimuly vlády pre spoločnosť, ktorá tu dnes začína výrobu boli vo výške 2,5 milióna eur. Bola poskytnutá aj daňová úľava vo výške 1,5 milióna eur,“ doplnil minister hospodárstva Tomáš Malatinský.
Snahou mesta Rožňava je podľa primátora Pavla Burdigu vyplniť celý priemyselný park. „Predpokladám, že by sa to mohlo podariť do roka, do dvoch. Mohlo by tu potom pracovať približne 400 pracovníkov,“ povedal Burdiga.
V novom rožňavskom závode sa budú vyrábať hygienické potreby. „Ročný obrat by tu mal dosiahnuť 15 miliónov eur. Výroba bude orientovaná najmä na export do západnej a strednej Európy, ale približne 20 percent produkcie je určený na ruský trh,“ doplnil informácie konateľ spoločnosti Milan Elexa.
(Zdroj: tasr.sk)
{jcomments on}

































Pre Rožňavu a celý horný Gemer, ktorý v súčasnosti tak sužuje vysoká nezamestnanosť, bude 5. apríl 2013 zaznamenný ako deň, keď po dlhšom čase prípravy začala pracovať nová prevádzka. To preto, lebo výrobný závod spoločnosti Celltex Hygiene za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica v tento deň slávnostne otvorili v priemyselnom parku v Rožňave. V tomto závode už dnes pracuje 20 ľudí, investor však ráta celkovo so stovkou zamestnancov. „Pre región Rožňavy, kde je
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a