Svojou účasťou návštevníci na podobných akciách nepodporujú iba ducha Matice slovenskej, ale aj lokálpatriotizmus, ktorý robí mesto mestom a národ národom. Naša úloha je dôležitá pri budovaní národnej hrdosti. Hrdosti na osobnosti, prácu, na udalosti, ktoré významné osobnosti národa preukázali za svoj bohatý život. A ich život veru vôbec nebol ľahký. Svoj život neprežívali, ale doslovne žili, aj keď v niektorých prípadoch by pre nich samých bolo lepšie, keby ho iba prežili. Aj pre J. C. Hronského, ako zakladateľa Zahraničnej Matice slovenskej, by v určitých obdobiach života bolo lepšie život iba prežiť ako ho žiť. Bez strachu o svoj život a život svojej rodiny. Mohol sa vzdať národa, mohol na svoj národ zabudnúť. Ale urobil opak. Život žil, bojoval, nevzdal sa...
Text: Bc. Matej Lada,
foto: Jarko Halko
{gallery}kultura/matica/vystava/zms{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 26 júl 2011 17:11
Výstavu Zahraničná Matica slovenská sprístupnili v Rožňave aj za účasti prednostu Obvodného úradu Mgr. Miloša Galla Doporučený
Napísal(a) Bc. Matej Lada
Dňa 25.07.2011 bola v priestoroch v Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave slávnostne otvorená výstava pod názvom „Zahraničná Matica slovenská“. Medzi prítomnými hosťami boli aj čelní predstavitelia okresu a mesta, prednosta Obvodného úradu Mgr. Miloš Gallo a zástupca primátora mesta Rožňava Pavol Burdiga. Prítomných hostí privítala pani riaditeľka knižnice, Mgr. Iveta Kyselová, ktorá následne odovzdala slovo Ing. Zlatici Halkovej, riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave. Po krátkom, no veľmi výstižnom úvode, nasledovala prehliadka výstavy, situovanej vo veľmi útulnom prostredí. Záujemcovia si túto výstavu budú môcť pozrieť do 12. augusta 2011.
Zverejnené v
Rožňava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a