Nová športová hala v Rožňave bola v sobotu 5. februára 2011 dejiskom 16. ročníka futbalového turnaja osobností Westton cup 2011. Hlavný organizátor podujatia Miroslav Mackulín v spolupráci s primátorom Rožňavy Vladislavom Laciakom, pripravili pre divákov atraktívne športovo-kultúrne podujatie. Predstavilo sa nielen desať mužstiev (toho dve dievčenské) nabitých osobnosťami z kultúrneho i športového života, ale súčasne aj hudobná skupina Drišľak, folklórny súbor Haviar a nevšedné umenie predviedol freestylový žonglér Michal Rimovský.„S úrovňou turnaja sme maximálne spokojní. Westton cup sa neustále posúva hore a tento ročník to tiež potvrdil. Diváci mali možnosť vidieť kvalitný futbal v podaní známych osobností, súčasne si mohli vychutnať zaujímavý kultúrny program. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o organizáciu tohto turnaja a zvlášť by som chcel vyzdvihnúť a poďakovať za aktívny prístup prezidentovi SFZ Jánovi Kováčikovi, ktorý s nami strávil celý víkend a prediskutoval o futbale desiatky hodín,“ prezradil Miroslav Mackulín, ktorý výťažok z podujatia venoval na rozvoj folklórneho súboru Haviar a talentovanej a úspešnej paraolympioničke Henriete Farkašovej z Rožňavy.
Turnaj okorenil zaujímavý penaltový súboj medzi rožňavským primátorom V. Laciakom a „starostom“ skupiny Drišľak Viliamom Kalmanom. Hoci favoritom bol určite Vilo, obaja aktéri sa pričinili o úsmevný rezultát, ktorým bola džentlmentská remíza a 10 futbalových lôpt skončilo v rukách športuchtivých divákov... Pre všetkých bola pripravená atraktívna súťaž zručnosti o novučičký skúter. Traja vyžrebovaní šťastlivci si mali právo vybrať spomedzi účastníkov turnaja troch „tútorov“, v spolupráci s ktorými triafali na plachtu s otvormi. Tentokrát to bol markizák Patrik Švajda, ktorý z troch možných pokusov trafil bonusový trojbodový cieľ a miestnemu mladíkovi takto chladnokrvne vystrieľal hlavnú cenu.
Turnaj nakoniec vyhralo družstvo TEKO Košice, ktoré vo finále zdolalo Primátorov team RV 5:1, tretie miesto obsadil HARSCO METALS Košice, ktoré po nerozhodnom výsledku zdolali INFINITI MEDIA 3:2 na pokutové kopy.
WESTTON CUP 2011 ROŽŇAVA
|
1. |
PRIMÁTOR TEAM RV – DFK |
|
6:3 |
|
2. |
SP MUŠKETIERKY – TEKO |
|
1:6 |
|
3. |
INFINITI MEDIA – INTERHOUSE KE |
|
0:0 |
|
4. |
HARSCO – OLD BOYS NEXIS HE |
|
4:1 |
|
5. |
SFZ – DFK |
|
4:1 |
|
6. |
MARKÍZA – SP MUŠKETIERKY |
|
4:2 |
|
7. |
INFINITI MEDIA – PRIMÁTOR TEAM RV |
|
2:4 |
|
8. |
TEKO – HARSCO |
|
0:0 |
|
9. |
SFZ – INTERHOUSE KE |
|
0:1 |
|
10. |
MARKÍZA – OLD BOYS NEXIS HE |
|
1:3 |
|
11. |
INFINITI MEDIA – DFK |
|
4:1 |
|
12. |
HARSCO – SP MUŠKETIERKY |
|
1:3 |
|
13. |
PRIMATOR TEAM RV – INTERHOUSE KE |
|
4:1 |
|
14. |
OLD BOYS NEXIS HE – TEKO |
|
0:1 |
|
15. |
SFZ – INFINITI MEDIA |
|
1:3 |
|
16. |
HARSCO – MARKÍZA |
|
3:2 |
|
17. |
DFK – INTERHOUSE KE |
|
1:1 |
|
18. |
SP MUŠKETIERKY – OLD BOYS HE |
|
5:4 |
|
19. |
PRIMATOR TEAM RV – SFZ |
|
4:5 |
|
20. |
MARKÍZA – TEKO |
|
0:5 |
* výsledky dievčenských tímov sa nezarátavali do konečnej tabuľky a nerozhodovali o postupujúcich
NAJ - strelec: Ladislav Koch (TEKO KE)
Naj strelkyňa: Jaroslava Berežná (Stropkovské mušketierky)
Naj brankár: Vojtech Klema (TEKO KE)
Naj úsmev: Peter Varinský (TV MARKÍZA)
Naj vlasy: Imrich Krištof (INFINITI MEDIA)
Najskúsenejší: Viktor Baláž (PRIMÁTOR TEAM RV)
Naj srandista: Marcel Puškáš (HARSCO METALS)
Najukecanejší: Jozef Valkučák (NEXIS FIBERS Humenné)
Cena fair play: DFK SNV
Miss Hostess: Martina Dudášová
All Stars: Peter Sepeši (TEKO KE) - Miro Golenya (PRIMÁTOR TEAM RV) - Roman Šimko (SFZ) - Robo Gruz (HARSCO METALS) - Floro Horňák (INFINITI MEDIA)
Text: Ján Kopačka
Foto: Vladimír Václavík
FOTOGRAFIE ZO XVI. ROČNÍKA WESTTON CUP 2011 V ROŽŇAVE
{gallery}obsah/roznava/weston{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).