"Tri zlaté, no to je bomba! Sme nesmierne šťastné. Sú to skvelé pocity, nádherné okamihy. Cítim sa veľmi šťastná," radovala sa v cieli 23-ročná študentka Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. "Vôbec som nebola nervózna, cítila som sa veľmi dobre. V podstate som si to vychutnávala, celú tú atmosféru. Diváci tu sú neskutoční," pokračovala trojnásobná paralympijská víťazka. "Tentoraz som bola ja nervóznejšia. Vieme, že slalom je Heninou najslabšou disciplínou. Viem, že nemôžem svoje pocity prenášať na pretekára. Po odštartovaní to išlo všetko preč a už som sa sústredila iba na to, aby sme dali do tej jazdy všetku tú tréningovú drinu, námahu a boli čo najskôr v cieli," pridala sa jej navádzačka Natália Šubrtová.
Henrieta Farkašová už do Vancouveru išla v role favoritky. Vedela, že môže zabodovať v každých pretekoch. "Počas celej sezóny som dosahovala veľmi dobré výsledky. Predpoklad na medailový zisk tam teda bol. Paralympiáda je však špecifická. Aj najväčší favoriti môžu vyhorieť. Určite je môj výsledok vysoko nad očakávanie a som veľmi šťastná, že to takto dopadlo. Stále tomu nemôžem uveriť, že som to všetko takto zvládla. Je to úžasný pocit," dodala Henrieta. Uvedomovala si, že tento úspech nie je iba jej dielom. "Je v tom veľmi veľa ľudí. Najväčší podiel má moja navádzačka. Ona ma ťahá počas celej jazdy, povzbudzuje ma, kričí na mňa. Samozrejme tréner, ktorý nás usmerňuje, dáva pokyny. Ďakujem aj servismanovi Marošovi Hudíkovi, ktorý nám pripravuje lyže, rodine, ktorá ma podporuje, je to veľký tím, ktorý za mojimi úspechmi stojí," zakončila šťastná Henrieta Farkašová.
nedeľa, 21 marec 2010 15:46
Zo 6 zlatých na X. zimnej paralympiáde Henrieta Farkašová vybojovala tri
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Na komentovanie vynikajúceho výkonu Henriety Farkašovej, rodáčky z Lipovníka v jej poslednej disciplíne na X. zimných paralympijských hrách vo Vancouvri už nemám slov. Táto zrakovo postihnutá zjazdárka sa postarala sa aj o prekonanie rekordu z Atén, odkiaľ sa slovenskí zdravotne postihnutí športovci vracali s piatimi najjagavejšími kovmi, keď triumfovala v záverečnej disciplíne programu alpských lyžiarskych disciplín - v superkombinácii. V oboch častiach pretekov dosiahla najlepší čas a zaslúžene sa tešila zo zlatej medaily. Ona sama získala na svahoch v Creekside tri zlaté a jednu striebornú medailu. Vyrovnala tak medailový zásah
Jakuba Kraka a spoločne sú na čele historického rebríčka najúspešnejších slovenských paralympionikov. Celkovo je to pre slovenskú výpravu 11. medaila z Vancouveru, 37. zo zimných a 79. celkovo spolu s letnými paralympiádami v ére štátnej samostatnosti.
Zverejnené v
Rožňava
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Škola zálohovania a triedenia pokračuje na jeseň v piatich mestách - aj v Revúcej
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a