V priľahlej záhrade obdivovali množstvo kvitnúcich jarných rastlín – tulipánov, hyacintov, okrasných kríkov a mnohé iné. Taktiež nechýbali ani liečivé byliny. Hoci sme nemali odborný výklad, všetci sme si uvedomili, že Botanická záhrada je pracoviskom Univerzity P. J. Šafárika, kde sa vlastne študenti učia poznávať, ale aj pestovať a rozmnožovať jednotlivé druhy rastlín. V záhrade práve v tomto období kvitla sakura - čo je označenie pre druh japonskej čerešne ako rastliny a najmä pre jej kvet, ktorý sa považuje za japonský národný symbol. Pod týmto stromom sa radi odfotili hlavne naše účastníčky zájazdu. Po oddychu v prekrásnom prostredí na teplom slniečku sme sa pobrali do ZOO – smer Kavečany.
Pred ZOO už bolo zaparkovaných mnoho áut rozličných ŠPZ-tiek čo svedčilo o veľkej návštevnosti. Košická zoologická záhrada sa nachádza v prírodnom prostredí mestskej časti Košice - Kavečany. Celkovou rozlohou 288 hektárov je najväčšou zoologickou záhradou na Slovensku, rovnako tak výstavnou plochou. Výstavbou zoo sa začalo v roku 1979 a pre
verejnosť bola otvorená v roku 1986, vtedy na ploche 7 ha s 23 druhmi najmä karpatskej fauny. V súčasnosti tu žije viac ako 230 druhov zvierat, o. i. sa tu nachádza najväčšia voliéra na Slovensku (naučili tu lietať už niekoľko orlov, ktoré vyrástli v zajatí) a najväčší areál medveďa hnedého v zoo strednej Európy. V roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do Guinnesovej knihy rekordov. Dve z nich v zoo Košice žijú dodnes. Ako jediná zoo na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník (2011), ku ktorému postupne pribudol Vtáčí chodník (2012), Včelársky chodník (2013) a Geologický chodník (2015) porovnávajúci pohoria Karpaty a Altaj v Strednej Ázii. Súčasťou chodníka je jediný areál kozorožcov sibírskych na Slovensku. Pôvodné zameranie na prevažne eurázijskú faunu sa postupne zmenilo a zoo sa dnes buduje ako univerzálna zoo väčšieho typu so zastúpením fauny všetkých kontinentov.
Nakoľko účastníci zájazdu boli prevažne vyššieho veku, zvolili si kratšiu trasu prehliadky ako tí mladší. Poniektorí si oddýchli nielen v príjemnom prostredí, ale si zašli aj na kávičku, alebo čapované pivečko v novovybudovanej reštaurácii Daktari resp. v stánkoch s občerstvením. Samozrejmosťou bol nákup magnetiek so zvieracou tematikou pre svojich blízkych, alebo vlastné potešenie.
Keďže čas bol neúprosný a už ani nôžky nevládali, nasadli sme do autobusu a vydali sa na cestu domov. Bol čas večere a tak sme sa v motoreste Dubky ešte zastavili na malé občerstvenie. Všetci sme boli spokojní, počasie bolo fantastické, takže to všetko dopadlo na jedničku, ale aj preto, že akcia bola dobre zorganizovaná za čo patrí vďaka p. Garajovej, Füzekovej, ako aj predsedovi p. Malčekovi. Dúfajme, že podobných akcií bude ešte viac.
Ing. Milan Kupčo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a