Podmienky zapojenia škôl sa do súťaže:
Predlohu hlasovacieho lístka pre žiakov pošle Nadácia Ekopolis zodpovednej osobe na vyžiadanie. Mail, prosím, napíšte na adresu:
Je dôležité, aby bolo vyplnené číslo stromu, meno a priezvisko žiaka. Prosím, nezabudnite vyplniť aj adresu školy a kontaktnú osobu (mail, telefónne číslo), aby vás vedeli identifikovať a prípadne kontaktovať.
Každý žiak/študent má jeden hlas – je potrebné, aby boli do nadácie doručené vyplnené hlasovacie lístky, resp. zoznam žiakov s príslušnými hlasmi.
Súťaž pre školy trvá do 30. septembra. Poštu s lístkami od žiakov akceptuje nadácia najneskôr do 5. októbra 2021. (Rozhoduje pečiatka pošty z dňa 5.10.2021). Adresa: Nadácie Ekopolis, Komenského 21, Banská Bystrica 974 01.
Mená víťazov súťaže sa dozviete počas oficiálneho vyhlasovania výsledkov celej ankety Strom roka, ktoré sa uskutoční v priebehu októbra tohto roka.
Všetky pravidlá súťaže nájdete na webovej stránke Nadácie Ekopolis:
https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/sutaz-pre-skoly
O priazeň škôl v regióne Gemer-Malohont, ale aj mimo neho, sa uchádza finalista č. 5, ktorým je chránený strom z Hnúšte – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides Walt).
Hnúšťanská katalpa predstavuje najväčší exemplár svojho druhu na strednom Slovensku. Ide o strom, ktorý nie je pre naše končiny obvyklý. Pôvodne bol rozšírený v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Do Európy sa dostala okolo roku 1726. V tomto roku sa ako jediný strom z regiónu Gemer-Malohont dostala medzi finalistov ankety Strom roka 2021.
Katalpa má okolo 180 rokov a za chránený strom bola vyhlásená v roku 1966 z dôvodu jej biologického a architektonického významu. Esteticky prekvitá najmä v máji až júni, kedy je obsypaná bielymi kvetmi. Jedinečná je hlavne pre jej nezvyčajný, čiastočne poliehavý vzrast. S výškou 12 metrov a obvodovom 396 cm patrí k najväčším 
katalpám v našom regióne i na Slovensku. Rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode v Hnúšti, ktorým boli Mariássyovci. Park so vzácnymi druhmi stromov v Mariássyho záhrade založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vzhľadom na svoj vek by si ošetrenie aj úpravu okolia určite zaslúžila. Mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na svoje detstvo – hrávali sa pri nej celé generácie detí, vznikali tu koncoročné fotky z miestnych škôl. V budúcnosti má byť zaradená ako jedna zo zastávok náučného chodníka mestom Hnúšťa.
|
 |
|
 |
 |
Víťazný strom získa okrem titulu Strom roka 2021 aj odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste rovnako získajú peňažnú sumu, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia.
Za každý hlas pre hnúšťanskú katalpu ďakujeme.
Katalpu do ankety Strom roka 2021 nominovali mesto Hnúšťa a Miestna akčná skupina MALOHONT.
O výsledkoch hlasovania a nových informáciách o strome vás budeme priebežne informovať.
Úvodná foto: Nadácia Ekopolis
Foto katalpy: Martin Babarík
Video k článku: Katalpa bignóniovitá z Hnúšte (súťaž Strom roka 2021) – YouTube
Historická foto z roku 1957: Mesto Hnúšťa
Promo video: Mesto Hnúšťa v spolupráci so svojimi ZŠ a MŠ, kamera a strih: Majo Sucháč, Robo Krupár
Kontakt k tlačovej správe:
Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT – 0903 772 453,
V prípade potreby je možné doplniť o informácie o možnostiach hlasovania pre širokú verejnosť:
Ak sa vám katalpa páči, môžete ju podporiť Vaším hlasom do 30. 9. 2021.
Svojmu favoritovi na Strom roka 2021 môžete odovzdať až 4 hlasy:
- prostredníctvom vášho mailu na web stránke: https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/finalisti/katalpa_bignoniovita_hnusta
- kliknutím na páči sa mi to (lajkom) na fotku katalpy vo fotoalbume na Facebooku (strom označený číslo 5): https://www.facebook.com/media/set?vanity=nadacia.ekopolis&set=a.10159431632175929
- prostredníctvom vášho mobilu zaslaním SMS správy na číslo 7773 vo formáte STROM*5*kontaktné údaje (Pozn.: Cena SMS je spoplatnená podľa cenníka každého prevádzkovateľa služby a cena spätnej SMS správy je max. 0,2009 eur s DPH.)
- formou hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v klientskom centre na Mestskom úrade v Hnúšti, prostredníctvom ktorého môžete vyhrať poukážku na nákup kníh v hodnote 50 eur.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.