Podmienky zapojenia škôl sa do súťaže:
Predlohu hlasovacieho lístka pre žiakov pošle Nadácia Ekopolis zodpovednej osobe na vyžiadanie. Mail, prosím, napíšte na adresu:
Je dôležité, aby bolo vyplnené číslo stromu, meno a priezvisko žiaka. Prosím, nezabudnite vyplniť aj adresu školy a kontaktnú osobu (mail, telefónne číslo), aby vás vedeli identifikovať a prípadne kontaktovať.
Každý žiak/študent má jeden hlas – je potrebné, aby boli do nadácie doručené vyplnené hlasovacie lístky, resp. zoznam žiakov s príslušnými hlasmi.
Súťaž pre školy trvá do 30. septembra. Poštu s lístkami od žiakov akceptuje nadácia najneskôr do 5. októbra 2021. (Rozhoduje pečiatka pošty z dňa 5.10.2021). Adresa: Nadácie Ekopolis, Komenského 21, Banská Bystrica 974 01.
Mená víťazov súťaže sa dozviete počas oficiálneho vyhlasovania výsledkov celej ankety Strom roka, ktoré sa uskutoční v priebehu októbra tohto roka.
Všetky pravidlá súťaže nájdete na webovej stránke Nadácie Ekopolis:
https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/sutaz-pre-skoly
O priazeň škôl v regióne Gemer-Malohont, ale aj mimo neho, sa uchádza finalista č. 5, ktorým je chránený strom z Hnúšte – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides Walt).
Hnúšťanská katalpa predstavuje najväčší exemplár svojho druhu na strednom Slovensku. Ide o strom, ktorý nie je pre naše končiny obvyklý. Pôvodne bol rozšírený v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Do Európy sa dostala okolo roku 1726. V tomto roku sa ako jediný strom z regiónu Gemer-Malohont dostala medzi finalistov ankety Strom roka 2021.
Katalpa má okolo 180 rokov a za chránený strom bola vyhlásená v roku 1966 z dôvodu jej biologického a architektonického významu. Esteticky prekvitá najmä v máji až júni, kedy je obsypaná bielymi kvetmi. Jedinečná je hlavne pre jej nezvyčajný, čiastočne poliehavý vzrast. S výškou 12 metrov a obvodovom 396 cm patrí k najväčším 
katalpám v našom regióne i na Slovensku. Rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode v Hnúšti, ktorým boli Mariássyovci. Park so vzácnymi druhmi stromov v Mariássyho záhrade založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vzhľadom na svoj vek by si ošetrenie aj úpravu okolia určite zaslúžila. Mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na svoje detstvo – hrávali sa pri nej celé generácie detí, vznikali tu koncoročné fotky z miestnych škôl. V budúcnosti má byť zaradená ako jedna zo zastávok náučného chodníka mestom Hnúšťa.
|
 |
|
 |
 |
Víťazný strom získa okrem titulu Strom roka 2021 aj odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste rovnako získajú peňažnú sumu, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia.
Za každý hlas pre hnúšťanskú katalpu ďakujeme.
Katalpu do ankety Strom roka 2021 nominovali mesto Hnúšťa a Miestna akčná skupina MALOHONT.
O výsledkoch hlasovania a nových informáciách o strome vás budeme priebežne informovať.
Úvodná foto: Nadácia Ekopolis
Foto katalpy: Martin Babarík
Video k článku: Katalpa bignóniovitá z Hnúšte (súťaž Strom roka 2021) – YouTube
Historická foto z roku 1957: Mesto Hnúšťa
Promo video: Mesto Hnúšťa v spolupráci so svojimi ZŠ a MŠ, kamera a strih: Majo Sucháč, Robo Krupár
Kontakt k tlačovej správe:
Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT – 0903 772 453,
V prípade potreby je možné doplniť o informácie o možnostiach hlasovania pre širokú verejnosť:
Ak sa vám katalpa páči, môžete ju podporiť Vaším hlasom do 30. 9. 2021.
Svojmu favoritovi na Strom roka 2021 môžete odovzdať až 4 hlasy:
- prostredníctvom vášho mailu na web stránke: https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/finalisti/katalpa_bignoniovita_hnusta
- kliknutím na páči sa mi to (lajkom) na fotku katalpy vo fotoalbume na Facebooku (strom označený číslo 5): https://www.facebook.com/media/set?vanity=nadacia.ekopolis&set=a.10159431632175929
- prostredníctvom vášho mobilu zaslaním SMS správy na číslo 7773 vo formáte STROM*5*kontaktné údaje (Pozn.: Cena SMS je spoplatnená podľa cenníka každého prevádzkovateľa služby a cena spätnej SMS správy je max. 0,2009 eur s DPH.)
- formou hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v klientskom centre na Mestskom úrade v Hnúšti, prostredníctvom ktorého môžete vyhrať poukážku na nákup kníh v hodnote 50 eur.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).