„Cyklobus jazdieval k 36-metrovému viaduktu a 2,4-kilometrovému tunelu pri Magnezitovciach, cez ktorý vedie cestička pre cyklistov a mal by byť najdlhším v strednej Európe. Tohto roku sme prevádzku cyklobusu pozmenili s tým, že ľudia si môžu vybrať konkrétnu trasu aj dátum a ak sa nazbiera dostatok záujemcov, sme pripravení cestu cyklobusom pre nich zorganizovať,“ konkretizovala Vojenčiaková.
Pretrvávajúci záujem je podľa nej tiež o požičiavanie bicyklov či elektrobicyklov. „Vlani sa to začalo už s prvými slnečnými dňami v apríli. Počas roka sme ich požičali celkovo v 90 prípadoch. Ponúkame aj možnosť požičať si grátis k bicyklom cyklovozík pre malé dieťa do štyroch rokov,“ ozrejmila riaditeľka, podľa ktorej o túto službu mali záujem hlavne turisti z iných regiónov. V požičiavaní bicyklov mesto pre záujem turistov pokračuje aj v tomto roku bez zvyšovania cien.
Široká ponuka bicyklov vrátane elektrických Turisti si v Hnúšti môžu požičať štyri elektrobicykle a tri trekové bicykle, ako aj štyri klasické a tri detské bicykle. Primátor Roman Lebeda pripomenul, že s nápadom spustiť prevádzku cyklobusu začali v Hnúšti už v roku 2015. „Postupne sme k tomu pridávali aj bicykle na prenájom. V roku 2019 a 2020 sa nám podarilo tiež získať nejaké granty na nákup nových elektrobicyklov,“ povedal.
Ako pokračovala Michaela Hroncová, vedúca oddelenia vnútornej správy, školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Hnúšťa, bicykle a cyklovozík v celkovej hodnote 5 200 eur boli zakúpené vďaka úspešnému projektu mesta s názvom Sadni na bicykel. Podporený bol zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom OOCR Gemer.
„Keďže dopyt po požičovni bicyklov v našom meste rastie, sme radi, že realizáciou tohto projektu môžeme vyjsť v ústrety svojim občanom a návštevníkom z okolia, uspokojiť ich záujmy a ponúknuť im širšie možnosti využitia svojho voľného času či poznávania regiónu,“ povedala Hroncová.
Za požičanie elektrobicykla záujemca zaplatí 25 eur na celý deň. V prípade krosového bicykla je to päť eur a u klasického či detského bicykla tri eurá.
Cyklovozík je k požičanému bicyklu poskytnutý zdarma.
Bicykle je navyše možné po dohode vrátiť až ďalší deň ráno.

Rezervácie na jazdu bicyklom a cestu cyklobusom sú možné počas letnej sezóny na čísle 0901 706 641, alebo e-mailom na . Je potrebné zaregistrovať sa minimálne 24 hodín vopred.
Viac informácií v prípade záujmu poskytne:
Mgr. Diana Vojenčiaková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a