V tomto projekte sa podľa neho spojila samospráva mesta Hnúšťa s podnikateľským sektorom (spoločnosťami GENES, a. s., ako aj Slovenskými magnezitovými závodmi Jelšava, a. s.) i s občianskym sektorom, ktorý tvorí miestne občianske združenie (OZ) Horná Rimava. To bude múzeum prevádzkovať a do expozície múzea venovalo aj svoju zbierku historických predmetov a ďalších exponátov.

Obnovenie baníckych dní po 26 rokoch
Okrem otvorenia banského múzea je novinkou i oživenie takzvaných Baníckych dní, ktoré sa v Hnúšti naposledy konali v roku 1996. Ako pripomenula riaditeľka Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Hnúšti Diana Vojenčiaková, toto podujatie bývalo kedysi veľkolepé.
„Zišlo sa celé mesto, všetci slávili, všetci sa tešili. Preto sme sa rozhodli, že to skúsime opäť, hoci vieme, že to už nebude celkom také ako kedysi. Napríklad pochod baníkov sa už nedá zorganizovať v takom veľkolepom rozmere ako v minulosti, pretože miestna banícka firma má už len 11 baníkov,“ podotkla Vojenčiaková.
Na tomto podujatí, ktoré sa koná v piatok 9. septembra od 14:00 pri budove MsKS, nebude chýbať kultúrny program, remeselný jarmok, súťaž vo varení tradičných baníckych jedál a tanečná zábava. Zaujímavosťou bude beseda s autormi knihy Mútnik, ktorá mapuje históriu ťažby a spracovania magnezitu a mastenca v regiónoch Gemer a Novohrad.
Hnúšťa patrí medzi neveľa slovenských miest, v ktorých je stále aktívna banícka činnosť. V ložisku v časti Hačava – Mútnik spoločnosť GENES ročne vyťaží okolo 15 000 ton magnezitu. Jeho celkové zásoby v lokalite sa odhadujú na asi 20 miliónov ton.
Viac informácií v prípade záujmu poskytne:
PhDr. Roman Lebeda, primátor mesta


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a