Zameriava sa predovšetkým na históriu baníctva v regióne Malohont, konkrétne na ťažbu a spracovanie rúd železa, neskôr mastenca a magnezitu. Múzeum ponúka aj expozíciu atraktívneho minerálu – pyritu, ľudovo nazývaného mačacie zlato. Pyrit sa v regióne Hnúšte vyskytuje ako sprievodný minerál v mastencovo-magnezitových ložiskách, a práve tu sa našli najväčšie exponáty v rámci celého Slovenska.
Expozícia múzea disponuje značnou zbierkou baníckych predmetov, minerálov či exponátov odkazujúcich na históriu okolia mesta Hnúšťa. Celkový obraz interiéru obohacuje dioráma vstupu do banskej štôlne so žilou pyritu. Návštevníkov prevedie históriou aj zaujímavý dokumentárny film s unikátnymi zábermi podzemných štôlní. Súčasťou návštevy múzea je aj krátky vstup do hlbinných priestorov bane, v ktorej návštevníci prejdú 600 metrov.
V tomto výnimočnom projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s podnikateľským sektorom, ktorý reprezentujú spoločnosti Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., SMZ Jelšava, a. s., a občiansky sektor, ktorý zastupuje občianske združenie Horná Rimava. K mestu Hnúšťa, ktoré do projektu vložilo svoju budovu sa pripojila i štátna správa a samospráva vyššieho územného celku. Finančnú podporu na rekonštrukciu budovy poskytlo Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR, časť expozícií finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer. ,,Aj v oblasti cestovného ruchu sme urobili v Hnúšti výrazný skok dopredu. Vznikol tu náučný chodník na Ceste Márie Széchy, múzeum priemyselnej histórie, oddychová zóna s historickým kamenným mostom, obnovujeme historický park a budovu Petrivaldského vily. Banícke múzeum s možnosťou vstupu do podzemia je už ale nadregionálnym produktom, ktorý skutočne môže prilákať návštevníkov z celého Slovenska. Takto významnú atrakciu som za posledné roky v našom okrese nezaznamenal,“ hovorí o aktivitách Hnúšte v oblasti turizmu primátor mesta Roman Lebeda.
Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, doplnil, že „expozícia novovzniknutého múzea je spracovaná veľmi atraktívne. Ja sám som sa vďaka filmu, ktorý je súčasťou expozície, dozvedel veľa nových informácií. Som si istý, že toto miesto sa stane obľúbeným cieľom návštevníkov, ale najmä školských výletov zo širokého okolia. Potrebujeme ukázať našej mládeži, ako žili naši predkovia a najmä ako baníctvo a ťažba nerastných surovín aj dnes dávajú prácu obyvateľom našich regiónov.“
„Región Gemer-Malohont má bohatú históriu baníctva a priemyslu, ktorú pripomína niekoľko významných pamiatok. Ich trasu mapuje železná cesta, ponúkajúca návštevníkom niekoľkodňové putovanie naším regiónom a sme nesmierne radi, že Hnúšťa so svojou bohatou tradíciou baníctva priniesla novú expozíciu, dotvárajúcu príbeh tejto časti našej histórie. Okrem baníckeho múzea však v Hnúšti nachádzame mnoho zaujímavostí, ktoré vytvárajú bohatú turistickú ponuku pre návštevníkov mesta,“ dodal Viktor Brádňanský, destinačný koordinátor OOCR GEMER.
Banské múzeum v Hnúšti sa nachádza pri areáli spoločnosti GENES, adresa je Mútnik – Skálie 1, Hnúšťa.
Dvere múzea budú otvorené každú sobotu o 10:00 hod. na jeden vstup. Sprevádzaný vstup do podzemia je potrebné si rezervovať telefonicky vopred. Vstup do múzea je zdarma, kombinácia múzeum + banské podzemie stojí 4 € za osobu.
Mgr. Viktor Brádňanský


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a