V tomto roku sme si pripomenuli 190. výročie vyhorenia Jelšavy 3. augusta 2019 spomienkovým podujatím pod názvom Jelšavskí pohorelci.
Pred 13-tou hodinou sa začali zhromažďovať hasiči pred mestskou tržnicou. O 13.00 hod. sa rozozvučali zvony Evanjelického kostola v Jelšave. Potom sa pohol sprievod na čele s funkčnou historickou striekačkou z Jelšavy, ťahanou koňom, po ňom do kroku hrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava, miestni duchovní – Mgr. Ivan Bojna, námestný farár evanjelickej cirkvi a. v., Mgr. Timotej Hanes, kazateľ bratskej jednoty baptistov, JCLic. Peter Krajč, farský administrátor katolíckej cirkvi, hostia, hasiči, obyvatelia mesta.
Druhú časť sprievodu tvorila hasičská technika: CAS 30 TATRA 815-7, CAS 15 MERCEDES BENZ ATEGO, DA MERCEDES BENZ SPRINTER s hasičským člnom, DA štvorkolka – OR HaZZ Revúca, AVIA 30 – DHZ Hucín, CAS 32 TATRA 148 – DHZ Muráň a DHZ Plešivec, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2010 – DHZ Jelšava, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2015 – DHZ Čierna Lehota, Držkovce, Gemerská Ves, Kameňany, Ochtiná, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2015 s protipovodňovou súpravou – DHZ Muráň, CAS 32 TATRA 815 – DHZ Jelšava, CAS 30 IVECO TRAKKER – ÖTE Tótkomlós z Maďarska, DA štvorkolky – DHZ Gemerská Ves, OR HaZZ Revúca, DA MITSUBISHI – DHZ Jelšava, Osobný automobil KIA – OO PZ Jelšava.
Sprievod zamieril do katolíckeho kostola sv. Petra a Pavla v Jelšave, technika zaparkovala od kaštieľa Coburgovcov smerom na Mníšanskú ulicu, kde si ju mohli pozrieť všetci záujemcovia.
Na úvod ekumenických bohoslužieb farský administrátor Peter Krajč privítal hostí – čestného prezidenta DPO SR PhDr. Ladislava Pethöa, zaslúžilých členov Ladislava Berkiho, Andreja Hudáka, Karola Karára a Ľubomíra Kisela, riaditeľa OR HaZZ plk. Mgr. Jozefa Mikudu, predsedov ÚzO DPO SR z Revúcej a Rožňavy Ing. Milana Brdárskeho a Mariana Kapustu, tajomníka ÚzO DPO SR Mgr. Michala Terraia, zástupcov SMZ, a. s. a SMZ – Služby Jelšava, dobrovoľných hasičov z rumunského Nadlaku pod vedením Ioana Roszkosa, dobrovoľných hasičov z maďarského Tótkomlósa pod vedením Sándora Nagya, zástupcov samospráv, miestnych organizácií a všetkých prítomných.
Po privítaní prebiehala krásna ekumenická bohoslužba všetkých troch cirkví – bratskej jednoty baptistov, evanjelickej a. v. a katolickej – modlitby striedali hudobné vstupy, historický vstup, v ktorom riaditeľka Mestského múzea Mgr. Tatiana Strelková ozrejmila historické fakty požiaru spred 190 rokov.
Pred požehnaním veliteľ – predseda DHZ Jelšava Ing. Pavol Zapletal odovzdal bojovú zástavu dobrovoľným hasičom z Tótkomlósa. Podľa maďarského protokolu môže dekorovať zástavu prvou stuhou žena, preto ju odovzdala Gabriela Jakubecová, členka DHZ Jelšava. Pri spomienke 190. výročia vyhorenia mesta Jelšava boli odovzdané stuhy na bojové zástavy Dobrovoľným hasičským zborom Čierna Lehota, Držkovce, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Nadlak, Ochtiná, Plešivec, Tótkomlós a Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej. Okrem stúh bolo odovzdané aj Vyznamenanie za spoluprácu III. stupňa Obvodnému oddeleniu policajného zboru v Jelšave za spoluprácu pri plnení úloh pri ochrane obyvateľov pred požiarmi a aj Pamätné listy OR HaZZ v Revúcej, DHZ Nadlak, ÖTE Tótkomlós, ÚzO DPO SR v Revúcej a v Rožňave.
Po požehnaní sa prítomní presunuli pred budovu Mestských služieb, kde čestný prezident DPO SR PhDr. Ladislav Pethö odhalil sochu sv. Floriána, farský administrátor Peter Krajč poukázal na historický význam sv. Floriána a “našu“ sochu posvätil. Na záver Lenka Szabová zarecitovala Poému o Jelšave a jej hasičoch.
Nastal čas presunúť sa do priestorov pred kaštieľ Coburgovcov, kde bola vykonaná moderovaná ukážka. Po simulovanej havárii motorového vozidla jednotka z OR HaZZ vykonala vyslobodzovacie práce zranenej osoby, ktorej bola vykonaná predlekárska prvá pomoc. Po vyslobodení zranenej osoby však začalo auto horieť a jednotka z maďarského Tótkomlósa vykonala hasebné práce na CAS 30 IVECO TRAKKER.
Záujemcovia si mohli na nádvorí pozrieť historické koče, striekačky, PP 20 z Jelšavy, CAS 25 ŠKODU RTHP zo SMZ, a. s. Jelšava a Aviu 30 z obce Rákoš. V priestoroch kaštieľa boli vystavené uniformy z rôznych krajín od Ľubomíra Vanka z Martina-Priekopy z hasičského múzea. Ďalšou výstavou bola výstava modelov hasičských áut, ktoré vyrobil z papiera Miroslav Kováč, člen DHZ Jelšava. Okrem papierových modelov sme vystavovali kovové modely od jelšavských dobrovoľných hasičov. Jeden model nám venoval aj pán Ján Bendík z Revúckej Lehoty. V ďalšej miestnosti boli vystavené historické dokumenty a fotografie a výtvarné práce detí s hasičskou tematikou. Súčasné fotografie a videá boli prezentované v premietacej miestnosti kaštieľa.
Bolo to krásne spomienkové podujatie. Za pomoc pri realizácii tohto podujatia ďakujeme vedeniu mesta, zamestnancom mesta, Mestského múzea a Mestských služieb v Jelšave, SMZ, a. s. Jelšava, duchovným pastierom zainteresovaných cirkví za ochotu spolupracovať na takomto podujatí, členkám Klubu dôchodcov a Občianskemu združeniu Jelšavanka, Andrejovi Hudákovi, Atillovi Žilkovi, Róbertovi Csatárimu a Dušane Babiakovej V neposlednom rade ďakujeme všetkým hasičom, ktorí zavítali medzi nás a pripomenuli si s nami túto smutnú udalosť.
Gabriela Jakubecová
Foto: G. Jakubecová a Mgr. Michal Terrai
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.