V tomto roku sme si pripomenuli 190. výročie vyhorenia Jelšavy 3. augusta 2019 spomienkovým podujatím pod názvom Jelšavskí pohorelci.
Pred 13-tou hodinou sa začali zhromažďovať hasiči pred mestskou tržnicou. O 13.00 hod. sa rozozvučali zvony Evanjelického kostola v Jelšave. Potom sa pohol sprievod na čele s funkčnou historickou striekačkou z Jelšavy, ťahanou koňom, po ňom do kroku hrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava, miestni duchovní – Mgr. Ivan Bojna, námestný farár evanjelickej cirkvi a. v., Mgr. Timotej Hanes, kazateľ bratskej jednoty baptistov, JCLic. Peter Krajč, farský administrátor katolíckej cirkvi, hostia, hasiči, obyvatelia mesta.
Druhú časť sprievodu tvorila hasičská technika: CAS 30 TATRA 815-7, CAS 15 MERCEDES BENZ ATEGO, DA MERCEDES BENZ SPRINTER s hasičským člnom, DA štvorkolka – OR HaZZ Revúca, AVIA 30 – DHZ Hucín, CAS 32 TATRA 148 – DHZ Muráň a DHZ Plešivec, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2010 – DHZ Jelšava, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2015 – DHZ Čierna Lehota, Držkovce, Gemerská Ves, Kameňany, Ochtiná, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2015 s protipovodňovou súpravou – DHZ Muráň, CAS 32 TATRA 815 – DHZ Jelšava, CAS 30 IVECO TRAKKER – ÖTE Tótkomlós z Maďarska, DA štvorkolky – DHZ Gemerská Ves, OR HaZZ Revúca, DA MITSUBISHI – DHZ Jelšava, Osobný automobil KIA – OO PZ Jelšava.
Sprievod zamieril do katolíckeho kostola sv. Petra a Pavla v Jelšave, technika zaparkovala od kaštieľa Coburgovcov smerom na Mníšanskú ulicu, kde si ju mohli pozrieť všetci záujemcovia.
Na úvod ekumenických bohoslužieb farský administrátor Peter Krajč privítal hostí – čestného prezidenta DPO SR PhDr. Ladislava Pethöa, zaslúžilých členov Ladislava Berkiho, Andreja Hudáka, Karola Karára a Ľubomíra Kisela, riaditeľa OR HaZZ plk. Mgr. Jozefa Mikudu, predsedov ÚzO DPO SR z Revúcej a Rožňavy Ing. Milana Brdárskeho a Mariana Kapustu, tajomníka ÚzO DPO SR Mgr. Michala Terraia, zástupcov SMZ, a. s. a SMZ – Služby Jelšava, dobrovoľných hasičov z rumunského Nadlaku pod vedením Ioana Roszkosa, dobrovoľných hasičov z maďarského Tótkomlósa pod vedením Sándora Nagya, zástupcov samospráv, miestnych organizácií a všetkých prítomných.
Po privítaní prebiehala krásna ekumenická bohoslužba všetkých troch cirkví – bratskej jednoty baptistov, evanjelickej a. v. a katolickej – modlitby striedali hudobné vstupy, historický vstup, v ktorom riaditeľka Mestského múzea Mgr. Tatiana Strelková ozrejmila historické fakty požiaru spred 190 rokov.
Pred požehnaním veliteľ – predseda DHZ Jelšava Ing. Pavol Zapletal odovzdal bojovú zástavu dobrovoľným hasičom z Tótkomlósa. Podľa maďarského protokolu môže dekorovať zástavu prvou stuhou žena, preto ju odovzdala Gabriela Jakubecová, členka DHZ Jelšava. Pri spomienke 190. výročia vyhorenia mesta Jelšava boli odovzdané stuhy na bojové zástavy Dobrovoľným hasičským zborom Čierna Lehota, Držkovce, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Nadlak, Ochtiná, Plešivec, Tótkomlós a Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej. Okrem stúh bolo odovzdané aj Vyznamenanie za spoluprácu III. stupňa Obvodnému oddeleniu policajného zboru v Jelšave za spoluprácu pri plnení úloh pri ochrane obyvateľov pred požiarmi a aj Pamätné listy OR HaZZ v Revúcej, DHZ Nadlak, ÖTE Tótkomlós, ÚzO DPO SR v Revúcej a v Rožňave.
Po požehnaní sa prítomní presunuli pred budovu Mestských služieb, kde čestný prezident DPO SR PhDr. Ladislav Pethö odhalil sochu sv. Floriána, farský administrátor Peter Krajč poukázal na historický význam sv. Floriána a “našu“ sochu posvätil. Na záver Lenka Szabová zarecitovala Poému o Jelšave a jej hasičoch.
Nastal čas presunúť sa do priestorov pred kaštieľ Coburgovcov, kde bola vykonaná moderovaná ukážka. Po simulovanej havárii motorového vozidla jednotka z OR HaZZ vykonala vyslobodzovacie práce zranenej osoby, ktorej bola vykonaná predlekárska prvá pomoc. Po vyslobodení zranenej osoby však začalo auto horieť a jednotka z maďarského Tótkomlósa vykonala hasebné práce na CAS 30 IVECO TRAKKER.
Záujemcovia si mohli na nádvorí pozrieť historické koče, striekačky, PP 20 z Jelšavy, CAS 25 ŠKODU RTHP zo SMZ, a. s. Jelšava a Aviu 30 z obce Rákoš. V priestoroch kaštieľa boli vystavené uniformy z rôznych krajín od Ľubomíra Vanka z Martina-Priekopy z hasičského múzea. Ďalšou výstavou bola výstava modelov hasičských áut, ktoré vyrobil z papiera Miroslav Kováč, člen DHZ Jelšava. Okrem papierových modelov sme vystavovali kovové modely od jelšavských dobrovoľných hasičov. Jeden model nám venoval aj pán Ján Bendík z Revúckej Lehoty. V ďalšej miestnosti boli vystavené historické dokumenty a fotografie a výtvarné práce detí s hasičskou tematikou. Súčasné fotografie a videá boli prezentované v premietacej miestnosti kaštieľa.
Bolo to krásne spomienkové podujatie. Za pomoc pri realizácii tohto podujatia ďakujeme vedeniu mesta, zamestnancom mesta, Mestského múzea a Mestských služieb v Jelšave, SMZ, a. s. Jelšava, duchovným pastierom zainteresovaných cirkví za ochotu spolupracovať na takomto podujatí, členkám Klubu dôchodcov a Občianskemu združeniu Jelšavanka, Andrejovi Hudákovi, Atillovi Žilkovi, Róbertovi Csatárimu a Dušane Babiakovej V neposlednom rade ďakujeme všetkým hasičom, ktorí zavítali medzi nás a pripomenuli si s nami túto smutnú udalosť.
Gabriela Jakubecová
Foto: G. Jakubecová a Mgr. Michal Terrai
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).