V sobotu sme do Tótkomlósa zavítali v neskorých večerných hodinách, napriek tomu nás vítali tóny hrané “komlóšskou dychovkou“, ktorá oslavovala svoju polstoročnicu. Po ukončení koncertu sme sa ubytovali v Poľovnom dome.
Nedeľa už tradične patrila Gastronomickému dňu, ktorú zorganizovali Slováci žijúci v Tótkomlósi. Ochutnali sme množstvo typických špecialít a pozreli sme si pestrý kultúrny program. Popoludnie sme strávili na termálnom kúpalisku Ruža.
V pondelok ráno sme zavítali do slovenskej školy a popoludní sme mali krásny zážitok z hodinového sprievodu 19 dychových hudieb zo Slovenska, Maďarska, Srbska, Nemecka. Koniec sprievodu patril spoločnému koncertovaniu – všetky dychovky spoločne zahrali tri skladby. Potom dychovky koncertovali v hlavnom stane. Večer vrcholil koncertom známych maďarských skupín a nezabudnuteľnému 10 minútovému ohňostroju.
Utorok patril slávnostnej spomienke pri soche svätého Štefana. Po maďarskej a slovenskej hymne sa prítomným prihovorila primátorka dr. Rita Garay. Všetci prítomní uložili vence ku soche sv. Štefana. Vedľa sochy sv. Štefana je pamätník, ktorý bol vytvorený za pomoci slovenských partnerských miest Jelšava a Galanta, zobrazujúci ruku a zároveň aj nohu s textom Pane, požehnaj túto zem a každý jej národ. Ku tomuto pomníku sme uložili tiež venček.
Po tejto spomienke sme sa presunuli ku maďarskej škole, kde sa odhaľovala pamätná tabuľa na počesť tomu, že v roku 1949 bolo aj do Tótkomlóša vysťahovaných 150 gréckych detí, ktoré boli umiestnené do maďarských rodín.
Na počesť výročia osídľovania bol v roku 2008 vytvorený pamätník, na ktorom je napísané:
Došli sme...
Kde, otecko?
Do novej domoviny
syn môj drahý.
Tu niet domu, otecko!
Ešte nieto, decko moje.
Zašli sme aj ku pamätníku Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý pôsobil aj v Jelšave a aj v Tótkomlósi. Pri oboch pamätníkoch sme uložili venček.
Po slávnostnom obede sme sa rozlúčili s našimi hostiteľmi a s množstvom zážitkov sme sa vybrali z Dolnej zeme späť na Slovensko.
Gabriela Jakubecová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a