Služobná zmluva obsahovala, že: menovaný je povinný zverený podnik (kino) spravovať a viesť pod stálym dozorom mestskej rady a starostu mesta, svedomite podľa obchodných zásad, pritom dbať na záujmy mesta, ako i na kultúrne poslanie podniku a kultúrne požiadavky obecenstva. Zároveň je povinný dbať a presne dodržiavať podmienky obsiahnuté v kinematografickej licencii mesta. Je povinný dodržiavať všetky predpisy ohľadom štátnych daní a iných dávok, predpisy o nemocenskom, úrazovom a dôchodkovom poistení. Je povinný v prevádzke mať vždy pohotove pripravené osvedčenie o odbornej spôsobilosti kinooperatéra a úradné vysvedčenie o spôsobilosti premietacieho prístroja, ako i cenzúrny lístok. Jeho povinnosťou je kino komisiou určené filmy včas objednať, termínovať a starať sa o to, aby cenzúrne lístky k filmom boli včas vrchnosti predložené. Musí sa starať o to, aby predstavenia nevhodné pre deti boli označené len ako „nie pre mladistvé osoby a školské deti“ a nesmú obsahovať iné označenia. Nevhodnosť filmov pre mladistvých a školákov musí byť v pokladni a čakárni vyznačené na viditeľnom mieste. Povinný je postarať sa, aby aspoň raz mesačne bolo predstavenie pre školskú mládež v dohode so školskými správami. Každý rok musí zabezpečiť, aby najmenej osem celovečerných programov skladajúcich sa z filmov domácej produkcie, bolo odohrané za tých istých podmienok a po tú istú dobu, ako iný program. Dve sedadlá musia byť stále voľné pre kontrolné orgány. Povinný je rozpočet kina každý rok do konca augusta vyhotoviť a mestskej učtárni odovzdať. Povinný je štvrťročne predkladať mestskej rade
výkazy o hospodárení mestského kina a na žiadosť starostu mesta, mestskej rady, finančnej komisie a mestského zastupiteľstva kedykoľvek vykázať majetkový stav mestského kina, aby jeho prosperita mohla byť vždy zistená a kontrolovaná.
Odmena vedúceho mestského kina činila 300,- Kč mesačne. Odmena mu prislúchala aj v dobe, keď sa predstavenia nekonali, v čase letných prázdnin, alebo ešte 3 mesiace odo dňa zastavenia predstavení.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, archívny fond: Obvodný notársky úrad v Jelšave.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a