Cieľom jelšavských dobrovoľných hasičov už jedenástykrát bolo, aby posolstvo z Betlehema zavítalo počas Vianoc k ďalším a ďalším ľuďom, ku ktorým sa doteraz nedostalo. Preto aj v roku 2024 sme bezplatne rozdávali ľuďom okolo nás plamienkom z Betlehema aj časť nášho srdca. Chceli sme, aby každý z nás odpálil plamienok ďalej a tak symbolicky prepojil naše srdcia nekonečnou reťazou svetla.
V sobotu 21. 12. 24 rýchlik GEMERAN priniesol svetielko aj do stanice Plešivec. Skauti rozsvietili lampášiky dobrovoľným hasičom a mladým hasičom z Jelšavy a Muráňa. Hasiči z Muráňa cestou domov odovzdali Svetlo na Okresnom riaditeľstve HaZZ v Revúcej a v nedeľu 22. 12. ho doručili do rímskokatolíckych kostolov v Muráni a Muránskej Hute.
Jelšavskí hasiči cestou z Plešivca odovzdali plamienok predsedovi DHZ Hucín, ktorí ho šíril vo svojej obci ďalej.
V sobotu zavítali spolu s ôsmimi Plameniakmi do Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) v Jelšave, kde v spoločenskej miestnosti pri stromčeku odpálili Betlehemské svetlo a odovzdali každému obyvateľovi zariadenia malý darček, ktorí dozdobili deti a popriali pokojné vianočné sviatky. Od ZOS sa pobral sprievod mladých Plameniakov s lampášikmi po uliciach mesta – Armádnej, Teplickej, Železničnej, Ševcovskej, Námestia SNP a Námestia republiky až ku soche sv. Floriána, kde rozsvietili lampášiky svetielkom, ktoré bude svietiť až do Vianoc a obyvatelia si ho môžu opatrne odpaľovať. Cesta sprievodu od sochy sv. Floriána pokračovala na ulice Mníšanská a Tomášikova. Ako sa začalo stmievať, na cestu sme si svietili Svetlom.
V nedeľu 22. 12. hasičské deti zavítali do rímskokatolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla, kde odovzdali Svetlo počas omše. Cesta Svetla z kostola potom pokračovala ku krížu „Božie muky“.
Tak ako každý rok, aj v tomto roku si obyvatelia obce Revúcka Lehota môžu odpáliť Svetlo u pani Margity Mladšej.
Betlehemské svetlo je krásnou tradíciou, ktorá sa každoročne vracia, aby priniesla pokoj a harmóniu do našich životov.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/12849/betlehemske-svetlo-je-krasnou-tradiciou-ktora-sa-kazdorocne-vracia-aj-na-gemer-aby-priniesla-pokoj-a-harmoniu-do-nasich-zivotov#sigProGalleria0244a4abdd































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.