Dobrovoľní hasiči nie sú len tí, ktorí zasahujú pri požiaroch a nehodách. Sú to aj srdcia svojich obcí, ktoré šíria osvetu, vzdelávajú mládež a budujú silné komunity. Dobrovoľní hasiči dennodenne dokazujú, že sú pripravení zasahovať v kritických situáciách a pomáhať tam, kde je to najviac potrebné.
Do Ankety bolo prihlásených 150 zborov. Porota vybrala 30 finalistov, po 10 v oblasti západ, stred a východ. Zo 150 nominovaných hasičských zborov jedine Jelšava mala nominácie v oboch kategóriách.
Finalisti 1. kategórie DHZO/DHZM boli nominovaní práve za mimoriadne zásahy: – Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava bol nominovaný za zásah pri požiari osobného motorového vozidla.
Finalisti 2. kategórie DHZ boli nominovaní práve za svoju preventívnu, výchovnú a spoločensky prospešnú činnosť: – Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Jelšava bol nominovaný s denným letným táborom pre hasičské deti.
Dňa 8. marca 2025 sme sa na hasičskej zbrojnici DHZ v Rusovciach zúčastnili natáčania televíznych dokrútok, v ktorých sme bližšie predstavili svoj zásah a činy roka 2024, s ktorými sme postúpili až do finále. Nakrútené medailóniky boli prezentované na slávnostnom galavečere.
Nadišla streda 7. mája 2025, deň Galavečera, kde sa vyhlásili výsledky verejného hlasovania. Členovia DHZO a DHZ Jelšava prijali pozvanie a zúčastnili sa ho v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu.
Vyhodnotenie prebiehalo po krajoch – západ, stred a východ. Spolu bolo odovzdaných 56.613 hlasov. Pre jelšavských hasičov to bol veľmi úspešný večer, za čo sa chceme poďakovať všetkým, ktorí nám dali svoj hlas:
– v kategórii DHZO/DHZM sme sa umiestnili 1. mieste,
– v kategórii DHZ sme sa umiestnili na 4. mieste.
Bol to veľmi príjemný a pekný večer v krásnom prostredí. Poďakovanie patrí komisii, ktorá nás vybrala do finále, každému hlasu, ktorý nás posúval vpred, vedeniu Mesta Jelšava a všetkým, kto nás podporuje. V neposlednej miere ďakujeme aj SMZ, a. s. Jelšava za bezplatné zapožičanie vozidla na prepravu na Galavečer.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/12947/dobrovolni-hasici-mesta-jelsava-vitazmi-ankety-dobrovolni-hasici-roka-2024#sigProGalleria79176f3b3c
Gabriela Jakubecová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.