Hlavným prvkom projektu je informačná stena z pohľadovej ocele, ktorá symbolicky odkazuje na bohatú železiarsku históriu regiónu. Do steny s rozmermi približne 2 – 2,5 metra na výšku a 6 – 8 metrov na šírku je vyrezaná ilustratívna mapa hlavných atraktivít mesta a jeho okolia. Jednotlivé miesta sú znázornené vo forme umeleckých ikonických vyobrazení, ktoré priťahujú pozornosť svojím výtvarným spracovaním.
Stena zároveň ponúka moderné interaktívne prvky. Návštevníci sa môžu prostredníctvom QR kódov prepojiť na webovú stránku OOCR GEMER, kde nájdu podrobnejšie informácie. Celý priestor bol navrhnutý tak, aby plnil aj funkciu fotobodu, čím sa Jelšava zaradila medzi moderné mestá, ktoré kombinujú informačné služby s vizuálne atraktívnym prvkom pre návštevníkov.
Realizáciu projektu umožnila finančná podpora Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá prispela sumou 9000 eur cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. „Pre nás v Rozvojovej agentúre Banskobystrického kraja je dôležité podporovať projekty, ktoré majú konkrétny dopad na kvalitu života obyvateľov a zároveň zvyšujú atraktivitu regiónu. Aj relatívne menšie investície dokážu vytvoriť hodnotu, ak sú nasmerované do rozvoja cestovného ruchu a podpory miestnych komunít,“ zdôraznila Daniela Volenská z Rozvojovej agentúry BBSK.
Na projekte pracovali architekti a odborníci z viacerých oblastí, aby vzniklo miesto, ktoré spája históriu, umenie aj technológie. Jelšava sa tak stala príkladom toho, ako možno aj s menšími investíciami vytvoriť hodnotný prvok turistickej infraštruktúry, ktorý bude mať dlhodobý prínos pre návštevníkov aj obyvateľov.
„Nový informačný bod je ďalším z projektov, ktoré posilňujú našu spoločnú snahu o budovanie turistického produktu Gemera. Pre návštevníkov je dôležité, aby na jednom mieste našli rôznorodú ponuku zážitkov – od prírody cez históriu až po moderné formy trávenia voľného času. Jelšava sa tak stáva ešte výraznejším bodom na turistickej mape regiónu,“ doplnil riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.
Mgr. Ján Ulický
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/13027/turisticke-atraktivity-mesta-jelsava-a-jeho-okolia-predstavuje-novy-informacny-bod#sigProGalleriaf6fa007205


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a