Hlavným prvkom projektu je informačná stena z pohľadovej ocele, ktorá symbolicky odkazuje na bohatú železiarsku históriu regiónu. Do steny s rozmermi približne 2 – 2,5 metra na výšku a 6 – 8 metrov na šírku je vyrezaná ilustratívna mapa hlavných atraktivít mesta a jeho okolia. Jednotlivé miesta sú znázornené vo forme umeleckých ikonických vyobrazení, ktoré priťahujú pozornosť svojím výtvarným spracovaním.
Stena zároveň ponúka moderné interaktívne prvky. Návštevníci sa môžu prostredníctvom QR kódov prepojiť na webovú stránku OOCR GEMER, kde nájdu podrobnejšie informácie. Celý priestor bol navrhnutý tak, aby plnil aj funkciu fotobodu, čím sa Jelšava zaradila medzi moderné mestá, ktoré kombinujú informačné služby s vizuálne atraktívnym prvkom pre návštevníkov.
Realizáciu projektu umožnila finančná podpora Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá prispela sumou 9000 eur cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. „Pre nás v Rozvojovej agentúre Banskobystrického kraja je dôležité podporovať projekty, ktoré majú konkrétny dopad na kvalitu života obyvateľov a zároveň zvyšujú atraktivitu regiónu. Aj relatívne menšie investície dokážu vytvoriť hodnotu, ak sú nasmerované do rozvoja cestovného ruchu a podpory miestnych komunít,“ zdôraznila Daniela Volenská z Rozvojovej agentúry BBSK.
Na projekte pracovali architekti a odborníci z viacerých oblastí, aby vzniklo miesto, ktoré spája históriu, umenie aj technológie. Jelšava sa tak stala príkladom toho, ako možno aj s menšími investíciami vytvoriť hodnotný prvok turistickej infraštruktúry, ktorý bude mať dlhodobý prínos pre návštevníkov aj obyvateľov.
„Nový informačný bod je ďalším z projektov, ktoré posilňujú našu spoločnú snahu o budovanie turistického produktu Gemera. Pre návštevníkov je dôležité, aby na jednom mieste našli rôznorodú ponuku zážitkov – od prírody cez históriu až po moderné formy trávenia voľného času. Jelšava sa tak stáva ešte výraznejším bodom na turistickej mape regiónu,“ doplnil riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.
Mgr. Ján Ulický
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/13027/turisticke-atraktivity-mesta-jelsava-a-jeho-okolia-predstavuje-novy-informacny-bod#sigProGalleriaf6fa007205
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.