Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 v tureckej Nikomédii v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť – nechcela sa poddať otcovi a vydať sa – ju otec – tyran Dioskur, zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu prijala krst. Počas otcovej neprítomnosti dala vybúrať do veže ešte jedno okno, a tak na miesto dvoch okien, boli na veži tri, čo malo pre ňu symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu. Dioskura to rozzúrilo, vydal ju civilnému tribunálu. Strašným spôsobom bola mučená a nakoniec ju vlastný otec sťal mečom. Pramene uvádzajú, že sa to stalo 4. decembra 290. Iné pramene hovoria o roku 306.
Boh však veľmi rýchlo potrestal jej prenasledovateľov. Legenda hovorí, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd. Svätá Barbora patrila medzi tzv. štrnástich pomocníkov v núdzi.
Na Slovensku je svätá Barbora uctievaná baníkmi v oblasti Handlovej, Kremnice, Banskej Štiavnice a Slovenského rudohoria, preto že podľa legendy, keď ju otec prenasledoval a svätá Barbora utekala, roztvorila sa pred ňou skala a svätá Barbora sa do nej skryla.
Svätá Barbora je patrónkou baníkov, geológov, architektov, murárov, kamenárov, tesárov, pokrývačov, elektrikárov, poľnohospodárov, mäsiarov, zvonárov, olejárov, hasičov, hrobárov, klobučníkov, delostrelcov, zbrojárov, pyrotechnikov, kníhkupcov, zlatníkov, dievčat, väzňov, umierajúcich, pre šťastnú hodinu smrti, pri búrkach, požiaroch, horúčkach, náhlej smrti.
Na záver odznela aj modlitba hasiča, ktorú predniesla Ivana Dúdorová.
Nech kedykoľvek požiar planie, ja splním svoju povinnosť.
Životy spasiť, pane, daj, že mi sily dosť.
V náručí vyniesť dieťa, kým ešte nevyprší čas,
ale aj starca, matku, ktorá má sivý vlas.
Na Stráži stojím stále, pretože povolaný som,
pred ohňom chrániť svojich, blížneho, jeho dom.
Ak z tvojej vôle má sa stať,
že sám život pri tom stratím,
požehnaj, pane, mojej rodine, s láskavou rukou vrátim,
čo pri plnení poslania iným som dal.
Amen.
Po modlitbe hasiča bolo spoločné fotenie.
Táto spomienková omša sa stáva už tradíciou, tento rok sme sa stretli v kostole už druhýkrát. Snáď sa stretneme aj v roku 2026.
Gabriela Jakubecová
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/238/jelsava/13105/omsa-pri-prilezitosti-spomienky-na-svaetu-barboru-v-jelsave#sigProGalleria21e149e5fd


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a