združujúci občanov mesta a dôstojníkov vtedajšej jelšavskej vojenskej posádky.
Po druhej svetovej vojne bolo založené poľovnícke združenie Magnezitár, ktoré obhospodarovalo jelšavský revír až do roku 1993. V tomto roku na základe prinavrátenia okolitých lesov do majetku mesta začalo 1.1.1994 svoju činnosť vykonávať Mestské poľovnícke združenie Jelšavan. Aj keď cesta historického vývinu poľovníctva bola dlhá a zložitá, nenarušila celistvosť jelšavského revíru a nepripravila Jelšavčanov o chuť a radosť zo starostlivosti o zver žijúcu v ňom.
Poľovný revír v Jelšave tvoria poľovné pozemky o celkovej výmere 4096 ha, ktoré sú tvorené poľnohospodárskou pôdou o výmere 1021 ha, lesnou pôdou 3069 ha, vodnými plochami 2 ha, a ostatnými pozemkami 3 ha. Hlavným druhom zveri v Jelšave je srnčia zver chovaná v normovanom počte 66 ks, jelenia zver v normovanom počte 20 ks a diviačia v odporúčanom počte 22 ks. Ojedinele sa tu vyskytuje aj danielia zver. Zo šeliem je možné loviť vlka, líšku, psíka medvedíkovitého, kuny a jazveca. Pozorovať je možné medveďa, rysa, aj mačku divú. Počas 175- ročnej histórie poľovníckych spolkov a združení v Jelšave bolo ulovených mnoho hodnotných trofejí zlatých jeleňov aj srncov, strieborný vlk a množstvo medailových trofejí diviačej zveri. Najhodnotnejšia trofej ulovená v Jelšave bola v roku 1935 pánom Safcsákom. Diviačie kly 136,8 b. C.I.C boli ako národný rekord prekonané až o niekoľko desaťročí.
Činnosť jelšavských poľovníkov nie je zameraná len na starostlivosť a lov zveri, ale aktívne prispievajú aj v iných činnostiach. MsPZ pravidelne usporadúva strelecké preteky v novovybudovanej strelnici na Gombiarke a pomáha mestu pri organizovaní rôznych akcií.
Vybudovaním oddychových miest na turistickej trase Jelšava - Hrádok, zorganizovaním chovateľských prehliadok trofejí a súťaží pre deti, naše aj z družobných miest, prispievajú jelšavskí poľovníci aj k osvetovej činnosti.
M. Mračna
Lovecký spolok, ktorý v Jelšave vznikol v roku 1836 patrí medzi najstaršie združenia Gemera Doporučený
Napísal(a) M. Mračna
Poľovníctvo je s Jelšavou a jej obyvateľmi historicky dlho spojené. Už pred niekoľkými storočiami patrilo Muránske panstvo, ktorého súčasťou bol aj jelšavský chotár, k najkrajším poľovníckym oblastiam vo vtedajšom Uhorsku. Lovecký spolok, ktorý v Jelšave vznikol v roku 1836 patrí medzi najstaršie združenia tohto druhu. Počas 175– ročnej histórie prešiel niekoľkými zmenami, ktoré si vyžadovala politická situácia v danom období. Z obdobia pred prvou svetovou vojnou sa nám nezachovali skoro žiadne dokumenty, takže činnosť loveckého spolku v tomto období je pre nás tak trochu zahmlená. V čase prvej československej republiky existoval Lovecký spolok
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.