MM Jelšava a OCVK Jelšava
Turistická vychádzka na Starý jelšavský hrad.
Bol krásny jesenný deň, babie leto. Pred mestským múzeom sa stretla skupina turistov, ktorí sa rozhodli stráviť tento slnečný deň v prírode. Mestské múzeum naplánovalo trasu na Starý jelšavský hrad. Turistov sprevádzal pán Sabon, ktorý si pripravil pútavý výklad o okolitej prírode a histórii Jelšavy.
S batohmi na chrbtoch sme sa v sobotu ráno vybrali lúkou i lesnou cestičkou, zdolávali sme prírodné prekážky, strmý skalnatý terén, až sme dorazili do cieľa našej turistickej vychádzky, na Starý hrad, teda na pozostatky hradu. Počas výstupu sme pozorovali okolitú prírodu, spev vtákov, šum lesa, rôzne kvety a rastliny, ktoré rastú v tejto lokalite. Niektorí si na mieste opekali špekačky, deti sa zahrali v ruinách starého hradu. Domov sme sa vracali s dobrou náladou, neprekážali nám ani ubolené nohy. Sme radi, že sa v Jelšave uskutočňujú takéto zaujímavé akcie, kde sa dozvedáme o histórii nášho mesta a poznávame okolitú prírodu.
Mgr. Emília Simanová

































Aj tohto roku sme zorganizovali obľúbenú turistickú vychádzku na Starý jelšavský hrad. Históriu nášho mesta prostredníctvom pozostatkov dejín prišla tohto roku spoznať početná skupina 53 turistov, ktorá sa 28.9. 2013 zišla pred bránami Mestského múzea Jelšava. Najstarším účastníkom bol pán Ján Kuchár z Revúcej – 79 rokov, najmladšími účastníkmi boli Milan Chudík a Simona Polláková z Jelšavy – 8 rokov. O tom, že toto podujatie je pre verejnosť naozaj zaujímavé svedčí aj to, že sa ho zúčastnil a turistiku úspešne zdolal aj p. Pavel Laciak invalidný dôchodca z Jelšavy. Podujatia sa zúčastnili aj členovia KST Dúbrava z Revúcej, OZ Jelšavanky a Turistického krúžku ZŠ s MŠ Jelšava. Poďakovanie za všetkých účastníkov patrí nášmu turistickému sprievodcovi p. Alexandrovi Sabonovi. Prečítajte si ako hodnotia Turistickú vychádzku na Starý jelšavský hrad jej účastníci.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a