Slávnostný príhovor pri hrobe tohto velikána predniesol primátor mesta a dozorca Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Jelšave MVDr. Milan Kolesár. V ňom vyzdvihol život a dielo Samuela Ferjenčíka. V závere príhovoru zdôraznil: „Skláňame sa pred osobnosťou Samuela Ferjenčíka, ktorý je pre nás vzorom všestrannosti a cieľavedomosti. Bol priekopníkom pokrokových myšlienok, ktoré realizoval v praxi. Prispel k zachovaniu duchovných a morálnych hodnôt.“
Položením venčekov k hrobu si uctili pamiatku Samuela Ferjenčíka Ľubomír Miklo, poslanec, predseda záhradkárskeho spolku a presbyter cirkevného zboru, Jarmila Sklenáriková, presbyterka a Božena Gergelyová, členka cirkevného spevokolu. Na záver pietneho aktu zaspieval cirkevný spevokol nábožnú pieseň z evanjelického spevníka „Skala vekov“.
(V.S.)
{gallery}kultura/osobnosti{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 10 august 2010 12:19
Spomienková slávnosť pri príležitosti 155. výročia úmrtia Samuela Ferjenčíka - významnej osobnosti Gemera Doporučený
Napísal(a) V.S.
Na najvyššie položenom mieste jelšavského cintorína sú už 155 rokov uložené telesné pozostatky významnej osobnosti v dejinách Samuela Ferjenčíka. Mesto Jelšava a Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Jelšave zorganizovali spomienkovú slávnosť pri príležitosti 155. výročia úmrtia Samuela Ferjenčíka, evanjelického kňaza, konseniora, gemerského seniora, publicistu, riaditeľa Čerešníckeho spolku v Jelšave a meteorológa.
Slávnosť sa uskutočnila v nedeľu 30. júla 2010 o 10.00 hodine, po službách Božích v evanjelickom a. v. kostole, na mestskom cintoríne. Cirkevný spevokol zaspieval na úvod nábožnú pieseň „V náručie Božie“.
Zverejnené v
Jelšava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a