Podľa niektorých historikov je pôvod Halloweenu v predkresťanských keltských zvykoch. Podľa nich sa totiž 1. novembra končila vláda boha slnka a začala vláda boha smrti. Pritom putovali duše tých, ktorí minulý rok zomreli do ríše smrti. Masky stríg a oheň mali ľuďom pomôcť zahnať zlých duchov a démonov a viesť dobré duše do ríše smrti. Írski mnísi sa týchto predstáv chytili a v 8. storočí ich preniesli na kresťanský sviatok v dnešnej dobe známy ako Deň všetkých svätých.V neskorom popoludní sa dopravné ihrisko zmenilo na dvor hier a kúziel, kde sa zhromaždili rôzne strašidlá, ježibaby, múmie, duchovia a iné strašidelné masky. Staršie ježibaby (pani učiteľky), sprevádzali strašidielka rôznymi prekážkami a namáhavými úlohami, aby zistili ich silu a obratnosť.
Prvá disciplína s názvom metloninbus, bola veľmi náročná a nebezpečná, ale pre strašidlá, ktoré ovládajú let na metle, bola ľahko zvládnuteľná. Úlohou strašidielok bol štafetový let na metle okolo veľkých pálivých ohňov. Druhá nebezpečná disciplína sa uskutočnila v temnej, chladnej jaskyni, plnej netopierov.
Úlohou strašidielok bolo chytiť čo najviac upírskych netopierov na večeru starším ježibabám. Pri tretej disciplíne číhal na strašidielka čarodej Lord Voldemort, najväčší z čarodejov. Úlohou strašidielok bolo trafiť Lorda Voldemorta čarovnou guľou a zakliať ho. Po úspešne zvládnutých úlohách si strašidielka zatancovali stoličkový tanec a keď dvor kúziel zahalila tajomná tma, strašidielka hľadali v útrobách zeme poklad, ktorý si spravodlivo rozdelili. Strašidielka v ich skúške odvahy boli podporiť aj rodičia.
Tohtoročný zraz strašidiel sa nám vydaril, zabavili sme sa aj zasúťažili a sľúbili sme si, že sa takto stretneme aj o rok.
Deťom sa starý keltský zvyk páči, no a my dospelí urobíme všetko preto, aby boli naše deti šťastné a veselé.
Bc. Emília Simanová,
vychovávateľka
Fotografie: Ing. Bibiana Jankóšiková
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.