organizuje takéto podujatia už niekoľko rokov. V tomto roku bolo určené okrem seniorov a členov Klubu dôchodcov v Jelšave hlavne členom Jednoty dôchodcov k 15. výročiu založenia miestnej organizácie. Stretli sa v slávnostne vyzdobenej sále, dýchajúcej jesennou atmosférou.
Tradičné podujatie otvorili a oficiálnou časťou sprevádzali členovia SPOZ-u pri Mestskom úrade v Jelšave Bc. Mariana Vojtechovská, Darina Marcinová a Karol Szabó. Po úvodných slovách a prednesených básňach sa následne ujal slova primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Vo svojom výstižnom príhovore pozdravil všetkých seniorov, povzbudil ich príjemnými slovami úcty k jeseni života a vďaky za angažovanosť na spoločenskom a kultúrnom dianí v našom meste. Prácu miestnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v krátkosti zhodnotila a vyzdvihla predsedníčka Okresnej organizácie JDS Mgr. Zuzana Homoliaková. Predstavila vyznamenaných členov miestnej organizácie JDS Máriu Gajdošovú, Margitu Barciovú, Alžbetu Mosaznú a Ivana Kováča. Zaželala výboru a novej predsedníčke Márii Miklovej veľa elánu v ďalšej práci pri organizovaní chodu Klubu dôchodcov v spolupráci s Okresnou organizáciou JDS v Revúcej. Spoločným prípitkom si prítomní uctili všetkých seniorov, ktorí sa v tomto roku dožili významných životných jubileí.
Pekným zážitkom pre seniorov bolo vystúpenie detí zo Základnej školy s materskou školou v Jelšave. Ľudový súbor Jelšavanček pod vedením Mgr. Gabriely Šestinovej, zástupkyne ZŠ s MŠ v Jelšave pre MŠ a učiteľky Janky Galovej sa predstavil pásmom ľudových scénok a piesní v jelšavskom nárečí.
V kultúrnom vstupe sme prítomným ponúkli i hudobno-zábavný program populárnych pesničiek a nestarnúcich šlágrov s názvom „Repete návraty“. Medzi účinkujúcimi bol spevák a známa osobnosť kultúrneho života Dušan Grúň so zamatovým hlasom a nádhernými a nezabudnuteľnými melódiami Starý rodný dom, Elena, Plavovláska, Butterfly, Ružička ruža. Charizmatická Lýdia Volejníčková s charakteristicky zafarbeným hlasom zaspievala rytmické a svieže piesne so španielskym či latinskoamerickým nádychom Corrida, Viva Espaňa, ako i pomalé rytmické melódie Keď si sám, Anjel, Životom sám si šiel a iné. Krásnym hlasom upútal i Martin Jakubec, umelec vyznačujúci sa srdečnosťou a šarmom. V jeho podaní zazneli skladby Slovenské mamky, To sólo patrí nám, Rodný môj kraj, Biele margaréty a iné. Pri ich počúvaní si naši seniori zaspomínali na roky svojej mladosti. Dlhotrvajúcim potleskom si vyžiadali i prídavok, čo značilo, že program a vystúpenie sa im páčili.
Text: V.S., foto: A.S.
{gallery}kultura/jelsava/jds/okt{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 11 november 2010 09:26
Tradičné októbrové podujatie sa seniorom páčilo, veď prišiel aj Grúň, Volejníčková a Jakubec Doporučený
Napísal(a) V.S.
„Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý, no po všetkých stránkach jedinečný román...“
V mladom veku si neuvedomujeme pravdivosť slov z citátu, no keď leto nášho života nebadane prechádza do jesene, i stránok v knihe života ubúda. A tak rok po roku prichádza nová jeseň, a vtedy s radosťou a úctou pripravujeme pre našich seniorov slávnostné podujatie, nazvané ,,Popoludnie úcty“.
V piatok 15. októbra 2010 sa stretli pozvaní seniori vo veľkej sále Mestského domu kultúry v Jelšave. Mesto Jelšava v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti pri Mestskom úrade v Jelšave
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.