organizuje takéto podujatia už niekoľko rokov. V tomto roku bolo určené okrem seniorov a členov Klubu dôchodcov v Jelšave hlavne členom Jednoty dôchodcov k 15. výročiu založenia miestnej organizácie. Stretli sa v slávnostne vyzdobenej sále, dýchajúcej jesennou atmosférou.
Tradičné podujatie otvorili a oficiálnou časťou sprevádzali členovia SPOZ-u pri Mestskom úrade v Jelšave Bc. Mariana Vojtechovská, Darina Marcinová a Karol Szabó. Po úvodných slovách a prednesených básňach sa následne ujal slova primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Vo svojom výstižnom príhovore pozdravil všetkých seniorov, povzbudil ich príjemnými slovami úcty k jeseni života a vďaky za angažovanosť na spoločenskom a kultúrnom dianí v našom meste. Prácu miestnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v krátkosti zhodnotila a vyzdvihla predsedníčka Okresnej organizácie JDS Mgr. Zuzana Homoliaková. Predstavila vyznamenaných členov miestnej organizácie JDS Máriu Gajdošovú, Margitu Barciovú, Alžbetu Mosaznú a Ivana Kováča. Zaželala výboru a novej predsedníčke Márii Miklovej veľa elánu v ďalšej práci pri organizovaní chodu Klubu dôchodcov v spolupráci s Okresnou organizáciou JDS v Revúcej. Spoločným prípitkom si prítomní uctili všetkých seniorov, ktorí sa v tomto roku dožili významných životných jubileí.
Pekným zážitkom pre seniorov bolo vystúpenie detí zo Základnej školy s materskou školou v Jelšave. Ľudový súbor Jelšavanček pod vedením Mgr. Gabriely Šestinovej, zástupkyne ZŠ s MŠ v Jelšave pre MŠ a učiteľky Janky Galovej sa predstavil pásmom ľudových scénok a piesní v jelšavskom nárečí.
V kultúrnom vstupe sme prítomným ponúkli i hudobno-zábavný program populárnych pesničiek a nestarnúcich šlágrov s názvom „Repete návraty“. Medzi účinkujúcimi bol spevák a známa osobnosť kultúrneho života Dušan Grúň so zamatovým hlasom a nádhernými a nezabudnuteľnými melódiami Starý rodný dom, Elena, Plavovláska, Butterfly, Ružička ruža. Charizmatická Lýdia Volejníčková s charakteristicky zafarbeným hlasom zaspievala rytmické a svieže piesne so španielskym či latinskoamerickým nádychom Corrida, Viva Espaňa, ako i pomalé rytmické melódie Keď si sám, Anjel, Životom sám si šiel a iné. Krásnym hlasom upútal i Martin Jakubec, umelec vyznačujúci sa srdečnosťou a šarmom. V jeho podaní zazneli skladby Slovenské mamky, To sólo patrí nám, Rodný môj kraj, Biele margaréty a iné. Pri ich počúvaní si naši seniori zaspomínali na roky svojej mladosti. Dlhotrvajúcim potleskom si vyžiadali i prídavok, čo značilo, že program a vystúpenie sa im páčili.
Text: V.S., foto: A.S.
{gallery}kultura/jelsava/jds/okt{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 11 november 2010 09:26
Tradičné októbrové podujatie sa seniorom páčilo, veď prišiel aj Grúň, Volejníčková a Jakubec Doporučený
Napísal(a) V.S.
„Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý, no po všetkých stránkach jedinečný román...“
V mladom veku si neuvedomujeme pravdivosť slov z citátu, no keď leto nášho života nebadane prechádza do jesene, i stránok v knihe života ubúda. A tak rok po roku prichádza nová jeseň, a vtedy s radosťou a úctou pripravujeme pre našich seniorov slávnostné podujatie, nazvané ,,Popoludnie úcty“.
V piatok 15. októbra 2010 sa stretli pozvaní seniori vo veľkej sále Mestského domu kultúry v Jelšave. Mesto Jelšava v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti pri Mestskom úrade v Jelšave
Zverejnené v
Jelšava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a