Čertík prišiel medzi zlé deti a robil tam neplechu, kým neprišiel za ním anjelik a všetky deti sa hneď polepšili. Neskôr predniesli veľa pekných básničiek a pesničiek.Scénku i literárne pásmo s deťmi nacvičila pani učiteľka Bc. Emília Simanová. Po ich vystúpení prekvapil deti Mikuláš v sprievode anjela a čerta. Pochválil ich za vystúpenie a za odmenu im rozdal darčeky v podobe sladkostí, čo inšpirovalo k prednesom i ostatné deti z hľadiska. Keď boli balíčky rozdané, vyzval prítomné deti do tanca. S radosťou si zapózoval pred objektívmi fotoaparátov a rozlúčil sa s nimi.
(Text V.S., foto: A.S.)
Žiaci si pripravili pod stromček vlastné vystúpenie
Dňa 21. decembra 2010 sa v Špeciálnej základnej škole v Jelšave rozžiarili tváričky detí pri vítaní deda Mráza, ktorý spolu so svojimi pomocníkmi - anjelom a čertom priniesli kopu darčekov.
Žiaci si pripravili pekný program s vianočnými koledami, básničkami a nechýbalo ani tanečné vystúpenie, ktoré bolo na záver ocenené veľkým potleskom.
Pri vianočnom stromčeku boli odmenení víťazi školského vianočného turnaja v stolnom tenise a víťazi celoškolskej súťaže o najkrajšiu nástenku na tému „Normálne je nefajčiť“. Víťazom ceny odovzdal dedo Mráz spolu s organizátormi danej súťaže.
Vianočný program detí bol veľmi pekný a potešil všetkých prítomných. Za nádhernú vianočnú atmosféru a pekné vystúpenie patrí poďakovanie šikovným deťom a zároveň aj všetkým vychovávateľkám a učiteľom za čas strávený pri príprave tohto milého posedenia pod vyzdobeným vianočným stromčekom.
Na záver dedo Mráz rozdal všetkým žiakom vianočné balíčky a veselé deti si zašantili na vianočnej diskotéke.
Poďakovanie za krásne vianočné balíčky patrí sponzorom, ktorí deťom vyčarili šťastné úsmevy na tváričkách. Sú to: Mestský úrad Jelšava, Mestské služby Jelšava, Mestské lesy Jelšava, Mestské poľovnícke združenie JELŠAVAN, predajňa JAMAJKA Jelšava, firma CSATARI Jelšava, PM Hucín, R + R s.r.o., firma BRANTNER a SMZ, a.s. Jelšava. (Text a foto: D.C.)
Mikuláš navštívil aj materskú školu
„Mikuláš je dedko starý,
Vie on robiť veľké čary.
Nadelí nám k radosti,
čižmu plnú sladkostí.“
A naozaj nadelil aj našim deťom v materskej škole, keď zavítal k nám 6. decembra 2010 spolu s anjelom a čertom. Prekvapené očká detí hľadeli na neho a sem-tam spadla aj slzička kvôli čertovi. Ale bol to dobrý čertík, ktorý si s deťmi aj zatancoval a tak odohnal ich strach. Deti Mikulášovi zaspievali aj zarecitovali a porozprávali svoje zážitky. On ich zato obdaroval sladkými balíčkami. Na záver mu zamávali na dlhú cestu a povedali, že o rok ho opäť čakajú v materskej škole. Ďakujeme pánovi J. Samkovi, pani A. Máteovej, pani J. Horváthovej za prípravu a organizovanie tejto školskej akcie.
Perličky z materskej školy
Deti v materskej škole spoznávali zvieratká, prezerali si obrázky. Pani učiteľka sa opýtala: „Deti, čo má jeleň na hlave?“ Deti odpovedali: „Vlasy, drevo, ...“ Pani učiteľka im vysvetlila, že sú to parohy. Na druhý deň si opakovali zvieratká. Pani učiteľka sa opýtala: „Deti, pamätáte si, čo má jeleň na hlave?“ Zrazu Milanko vykríkol: „Parochňu!“
(Vybrané príspevky z mesačníka Jelšavan)
{gallery}obsah/jelsava/via10/2{/gallery}
































Mikulášsky sviatok je azda pre všetky deti jedným z najvytúženejších dní v roku. Príchod Mikuláša je zahalený rúškom rozprávkového tajomstva a každoročne sú ním deti očarené. Pred jeho príchodom si opakujú básničky, aby si zaslúžili darček. V piatok 3. decembra 2010 sa konala v mestskom dome kultúry Mikulášska nádielka.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-