Mladí americkí misionári sa o to pokúšali prostredníctvom rôznych aktivít. Hrali s deťmi rôzne detské hry futbal, frisbee (lietajúci tanier), učili sa spolu tancovať, dievčatám robili nechty, účesy či make-up. Pri takýchto činnostiach sa dá rozprávať o všeličom, avšak nie vtedy, keď každý hovoríte iným jazykom. Približne 10 slovenských a českých tlmočníkov, (vrátane p. Mgr. Kolesárovej - manželky pána primátora mesta) a cca ďalších 10 pomocníkov malo čo robiť, aby pomohli prekonať jazykovú bariéru a umožnili americkým teenagerom zdieľať sa so svojou vierou.
Štyri popoludnia a večery trávili na horúcom ihrisku, kde mal každý z nich za úlohu aspoň raz povedať evanjelium. Používali na to náramky s farebnými korálikmi, ktoré si deti mohli aj vyrobiť. Tak sa napríklad stalo, že dievčina z USA, ktorá sa obrátila len v januári, hovorila prvýkrát v živote niekomu o Pánovi Ježišovi a hneď sa s tým človekom modlila modlitbu spasenia.
Rozlúčka pri grilovaných párkoch (1000 ks) bola veľmi plačlivá, až sa zbiehali ľudia, čo sa deje. To sa len Jelšavčania s Američanmi lúčili... Niektorí mladí Američania sa chcú na budúci rok vraj vrátiť a už sľubujú ešte väčšiu akciu.
Každý deň sme strávili jednu hodinu v „Mestskom dome kultúry“.
Tu mohli deti aj dospelí počuť evanjelium prostredníctvom piesní, svedectiev a jednoduchého, ale silného príbehu o ľudskom srdci.Osobitná skupina z USA prišla pomôcť dobudovávať zborové „Centrum pre službu“ (ešte stále je na ňom potreba množstva práce a financií). Stavali plot, ktorý nám pomôže udržať deti, športové náradie, ale aj Centrum v bezpečí. Práca bola naplánovaná na 4 dni, po 3 dňoch však už boli hotoví. Ďalšie práce čakajú na ochotné ruky, ale i na finančné dary...
Výraznú a dôležitú pomoc poskytli rómski bratia a sestry z Cinobane, ktorí investovali svoj čas a schopnosti na budovanie vzťahov s dospelými. Keby ich nebolo, veľmi ťažko by sa nám prenikalo do ich sŕdc.
Veľkým povzbudením je fakt, že tieto tábory nie sú len jednorazovou záležitosťou, ale sú pre domácich každoročne výborným prostriedkom, ako sa priblížiť k tým, čo žijú napr. v susedstve modlitebne BJB v Jelšave. Pán sa už dokazuje.
Mgr. Danka Hrivnáková
(jedna z prekladateliek)

































Ke? príde 46 mladých Ameri?anov do mesta, kde je cca 3 000 obyvate?ov, nie je možné si to nevšimnú?. Jelšava zažila za?iatkom júla 2012 už tretíkrát „Denný tábor“ ur?ený predovšetkým pre rómske deti, ktorý pre ne pripravila misijná organizácia International World Changers pod vedením misijného pracovníka s Rómami v Brne brata Joea Silbyho v spolupráci s miestnym zborom BJB a plnou podporou Mesta Jelšava.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a