Ke? príde 46 mladých Ameri?anov do mesta, kde je cca 3 000 obyvate?ov, nie je možné si to nevšimnú?. Jelšava zažila za?iatkom júla 2012 už tretíkrát „Denný tábor“ ur?ený predovšetkým pre rómske deti, ktorý pre ne pripravila misijná organizácia International World Changers pod vedením misijného pracovníka s Rómami v Brne brata Joea Silbyho v spolupráci s miestnym zborom BJB a plnou podporou Mesta Jelšava.Mladí americkí misionári sa o to pokúšali prostredníctvom rôznych aktivít. Hrali s deťmi rôzne detské hry futbal, frisbee (lietajúci tanier), učili sa spolu tancovať, dievčatám robili nechty, účesy či make-up. Pri takýchto činnostiach sa dá rozprávať o všeličom, avšak nie vtedy, keď každý hovoríte iným jazykom. Približne 10 slovenských a českých tlmočníkov, (vrátane p. Mgr. Kolesárovej - manželky pána primátora mesta) a cca ďalších 10 pomocníkov malo čo robiť, aby pomohli prekonať jazykovú bariéru a umožnili americkým teenagerom zdieľať sa so svojou vierou.
Štyri popoludnia a večery trávili na horúcom ihrisku, kde mal každý z nich za úlohu aspoň raz povedať evanjelium. Používali na to náramky s farebnými korálikmi, ktoré si deti mohli aj vyrobiť. Tak sa napríklad stalo, že dievčina z USA, ktorá sa obrátila len v januári, hovorila prvýkrát v živote niekomu o Pánovi Ježišovi a hneď sa s tým človekom modlila modlitbu spasenia.
Rozlúčka pri grilovaných párkoch (1000 ks) bola veľmi plačlivá, až sa zbiehali ľudia, čo sa deje. To sa len Jelšavčania s Američanmi lúčili... Niektorí mladí Američania sa chcú na budúci rok vraj vrátiť a už sľubujú ešte väčšiu akciu.
Každý deň sme strávili jednu hodinu v „Mestskom dome kultúry“.
Tu mohli deti aj dospelí počuť evanjelium prostredníctvom piesní, svedectiev a jednoduchého, ale silného príbehu o ľudskom srdci.Osobitná skupina z USA prišla pomôcť dobudovávať zborové „Centrum pre službu“ (ešte stále je na ňom potreba množstva práce a financií). Stavali plot, ktorý nám pomôže udržať deti, športové náradie, ale aj Centrum v bezpečí. Práca bola naplánovaná na 4 dni, po 3 dňoch však už boli hotoví. Ďalšie práce čakajú na ochotné ruky, ale i na finančné dary...
Výraznú a dôležitú pomoc poskytli rómski bratia a sestry z Cinobane, ktorí investovali svoj čas a schopnosti na budovanie vzťahov s dospelými. Keby ich nebolo, veľmi ťažko by sa nám prenikalo do ich sŕdc.
Veľkým povzbudením je fakt, že tieto tábory nie sú len jednorazovou záležitosťou, ale sú pre domácich každoročne výborným prostriedkom, ako sa priblížiť k tým, čo žijú napr. v susedstve modlitebne BJB v Jelšave. Pán sa už dokazuje.
Mgr. Danka Hrivnáková
(jedna z prekladateliek)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.