mrakov, sme sa všetci tešili na prichádzajúce jarné dni. Prižmurujúc oči, vytŕčali sme svoje tváre hladkajúcim lúčom. Pozerala som sa na belasú oblohu a videla som, ako nad naším domom krúži bocian. Ešte som si pomyslela, že zablúdil a nevie nájsť svoj komín. Ale on bol čím ďalej tým nižšie nad našou záhradou. Zrazu ako kameň dopadol na zem. Hneď som zalarmovala celú rodinu. Opatrne sme sa priblížili k bocianovi. Nikdy som tohto krásavca nevidela tak zblízka. Prekvapilo ma, aký je veľký. Tatko opatrne podišiel k nemu, dotkol sa ho, by vzal ho aj na ruky, aby sa pozrel, či mu môže pomôcť. Lenže pomoc už nebola potrebná. Bolo neskoro. .. Zo zobáka mu vytekal tenký pramienok krvi. Videli sme, že je koniec. Pred našimi očami odišiel do vtáčieho neba. Chudáčik, preletel stovky kilometrov, aby sa dostal domov, na Slovensko.
Už opäť má povetrie akúsi vôňu. Pomaly sa nám dni predlžujú a čoskoro k nám zase zavítajú operenci. A mne príde stále ľúto, keď si spomeniem na túto smutnú príhodu...
Veronika Remeníková,
IX. A ZŠ s MŠ Jelšava
sobota, 12 február 2011 10:44
Zapojili sa do celoštátnej súťaže: Prečo mám rád slovenčinu; Prečo mám rád Slovensko Doporučený
Napísal(a) Veronika Remeníková
Žiaci ZŠ s MŠ v Jelšave sa zapojili do súťaže „Prečo mám rád slovenčinu; Prečo mám rád Slovensko“. Do školského kola sa zapojilo 99 žiakov, štyri najlepšie práce boli odoslané do súťaže a tieto budú postupne uverejňovať v mesačníku Jelšavan. Maj Gemer z nich uverejňuje dnes jednu:
Návrat
Bolo to začiatkom jari, možno dakedy v apríli. Príroda sa prebúdzala zo zimného odpočinku. Sťahovaví vtáci sa vracali domov. Medzi prvých navrátilcov patria aj bociany.
Po dlhej zime, keď slniečko zriedka vykuklo spoza sivých
Zverejnené v
Jelšava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a