voda a podvečer tu poletujú čajky.
Neďaleko od pláže, v borovicovom lese, sa nachádza skautský tábor. Na začiatku tábora je vrátnica so strážnicou. Medzi stromami sa ukrývajú drevené chatky, vojenské stany, kuchyňa s jedálňou, umyváreň a hygienické zariadenia.
Tábor strážila deň aj noc hliadka, o zdravie detí sa starali dve zdravotné sestry a o stravu tety kuchárky, ktoré nám varili a pripravovali chutné, pre nás občas netradičné jedlá.
Deň sme pravidelne začínali táborovým rituálom, vítaním nového dňa a slniečka. Po nástupe sme mávali rozcvičku. Na každý deň bol pripravený program a úlohy. Večer sa celý tábor zišiel pri nástupe, kde vedúci tábora zhodnotil deň, udelil pochvaly i pokarhania, odovzdával ceny súťažiacim. Po večernom nástupe nasledoval večerný program. O 22.30 hod. sme sa v kruhu rozlúčili rituálom tábora so slniečkom, čo pre nás znamenalo večierku. Táborový program bol pestrý. Plnili sme rôzne úlohy, tvorili sme a súťažili. Raz sme sa prezliekli za pirátov, inokedy sme boli indiánmi. Hrali sme divadlo, súťažili v speve, hľadali sme poklad. Deti, ktoré boli pri mori prvýkrát, pokrstil sám Poseidon. Nebolo to však jednoduché, deti museli prekonávať rôzne prekážky. Chlapci si zahrali futbalový zápas, súťažili v stolnom tenise. Absolvovali sme rôzne výlety spojené s exkurziami vo vojenských múzeách, videli sme veľkú zbierku prírodnín a skamenelín, kostry dinosaurov. Navštívili sme múzeum voskových figurín, kde sa nachádzajú rozprávkové bytosti, herci, speváci, štátnici i umelci z celého sveta. Zaujímavým zážitkom, až dobrodružstvom, bola plavba loďou po rozbúrenom mori. Samozrejme, že sme sa aj kúpali, i keď more je tam trochu studené.
Ale prišiel deň odchodu a koniec nášho pobytu, kedy sa pri lúčení s novými priateľmi kotúľali aj slzičky po lícach detí, ale aj nás, dospelých. Bol to veľmi pekný výlet, deti si našli nových kamarátov, zažili sme veľa zaujímavých a pekných dní, videli sme nové miesta. Je dobré, že sa uskutočnila táto družba, lebo deti môžu takto spoznávať aj iné krajiny a kultúru, nájsť si nových kamarátov a poznávať ich reč.
Na záver rituál
„Nech nám slniečko svieti po celý deň.“:
„Vstáva deň, slnce už, zišlo z hôr, zišlo z vôd, zišlo z polí,
v tichom sne vzbuď sa už, deň je už.“
„Hej, hej, slniečko naše,
hej, hej, vítame ťa.
Hej, hej, slniečko naše,
svieť nám po celý deň.“
(voľný preklad)
Emília Simanová
OBRÁZKY OD BALTSKÉHO MORA
{gallery}kultura/jelsava/more{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 12 august 2010 09:41
Zážitky gemerských detí z výmenného pobytu pri Baltskom mori v Poľsku Doporučený
Napísal(a) Emília Simanová
Ako iste viete, naše mesto Jelšava nadviazalo družbu s poľským mestom Szczekociny. V rámci tejto družby sa už druhý rok uskutočnil pre deti z nášho mesta a poľské deti výmenný pobyt. Mesto Szczekociny vlastní už dlhé roky skautský tábor pri Baltskom mori v mestečku Miedzywodzie, kde deti strávili pekných 10 dní. Cesta bola únavná a chvíľami sa zdala nekonečná, no stálo to za to.
Miedzywodzie je malé prímorské mestečko so všetkým, čo k tomu patrí. Pekné privátne domčeky vyzdobené pestrými kvetmi, mnoho butikov s darčekovými predmetmi a šatstvom. Atrakcie pre deti i dospelých, reštaurácie s kvetinovými terasami, kde rozvoniavajú rôzne druhy jedál. Pri mori je piesočnatá pláž, trochu chladnejšia
Zverejnené v
Jelšava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a