voda a podvečer tu poletujú čajky.
Neďaleko od pláže, v borovicovom lese, sa nachádza skautský tábor. Na začiatku tábora je vrátnica so strážnicou. Medzi stromami sa ukrývajú drevené chatky, vojenské stany, kuchyňa s jedálňou, umyváreň a hygienické zariadenia.
Tábor strážila deň aj noc hliadka, o zdravie detí sa starali dve zdravotné sestry a o stravu tety kuchárky, ktoré nám varili a pripravovali chutné, pre nás občas netradičné jedlá.
Deň sme pravidelne začínali táborovým rituálom, vítaním nového dňa a slniečka. Po nástupe sme mávali rozcvičku. Na každý deň bol pripravený program a úlohy. Večer sa celý tábor zišiel pri nástupe, kde vedúci tábora zhodnotil deň, udelil pochvaly i pokarhania, odovzdával ceny súťažiacim. Po večernom nástupe nasledoval večerný program. O 22.30 hod. sme sa v kruhu rozlúčili rituálom tábora so slniečkom, čo pre nás znamenalo večierku. Táborový program bol pestrý. Plnili sme rôzne úlohy, tvorili sme a súťažili. Raz sme sa prezliekli za pirátov, inokedy sme boli indiánmi. Hrali sme divadlo, súťažili v speve, hľadali sme poklad. Deti, ktoré boli pri mori prvýkrát, pokrstil sám Poseidon. Nebolo to však jednoduché, deti museli prekonávať rôzne prekážky. Chlapci si zahrali futbalový zápas, súťažili v stolnom tenise. Absolvovali sme rôzne výlety spojené s exkurziami vo vojenských múzeách, videli sme veľkú zbierku prírodnín a skamenelín, kostry dinosaurov. Navštívili sme múzeum voskových figurín, kde sa nachádzajú rozprávkové bytosti, herci, speváci, štátnici i umelci z celého sveta. Zaujímavým zážitkom, až dobrodružstvom, bola plavba loďou po rozbúrenom mori. Samozrejme, že sme sa aj kúpali, i keď more je tam trochu studené.
Ale prišiel deň odchodu a koniec nášho pobytu, kedy sa pri lúčení s novými priateľmi kotúľali aj slzičky po lícach detí, ale aj nás, dospelých. Bol to veľmi pekný výlet, deti si našli nových kamarátov, zažili sme veľa zaujímavých a pekných dní, videli sme nové miesta. Je dobré, že sa uskutočnila táto družba, lebo deti môžu takto spoznávať aj iné krajiny a kultúru, nájsť si nových kamarátov a poznávať ich reč.
Na záver rituál
„Nech nám slniečko svieti po celý deň.“:
„Vstáva deň, slnce už, zišlo z hôr, zišlo z vôd, zišlo z polí,
v tichom sne vzbuď sa už, deň je už.“
„Hej, hej, slniečko naše,
hej, hej, vítame ťa.
Hej, hej, slniečko naše,
svieť nám po celý deň.“
(voľný preklad)
Emília Simanová
OBRÁZKY OD BALTSKÉHO MORA
{gallery}kultura/jelsava/more{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 12 august 2010 09:41
Zážitky gemerských detí z výmenného pobytu pri Baltskom mori v Poľsku Doporučený
Napísal(a) Emília Simanová
Ako iste viete, naše mesto Jelšava nadviazalo družbu s poľským mestom Szczekociny. V rámci tejto družby sa už druhý rok uskutočnil pre deti z nášho mesta a poľské deti výmenný pobyt. Mesto Szczekociny vlastní už dlhé roky skautský tábor pri Baltskom mori v mestečku Miedzywodzie, kde deti strávili pekných 10 dní. Cesta bola únavná a chvíľami sa zdala nekonečná, no stálo to za to.
Miedzywodzie je malé prímorské mestečko so všetkým, čo k tomu patrí. Pekné privátne domčeky vyzdobené pestrými kvetmi, mnoho butikov s darčekovými predmetmi a šatstvom. Atrakcie pre deti i dospelých, reštaurácie s kvetinovými terasami, kde rozvoniavajú rôzne druhy jedál. Pri mori je piesočnatá pláž, trochu chladnejšia
Zverejnené v
Jelšava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.