Precízna príprava celej udalosti priniesla najmä po duchovnej stránke učastníkom pobožnosti svoje ovocie. Už len vidieť v neveľkom kostole toľko liturgistov ako v tento deň, aj s účasťou generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Miloša Klátika, bolo zážitkom nielen pre domácich členov cirkevného zboru. Na slávnosť prišlo i viacero osobností z blízkeho i vzdialeného okolia. Bolo preto pre niektorých zážitkom postretávať tu i dávno nevidených známych, či priateľov a prehovoriť zopár slov.
Slávnostná kázeň evanjelického biskupa, ktorý študoval aj v Revúcej, sa dotkla nielen veľkého človeka a vzácnej osobnosti Sama Tomášika, ale tiež dôležitosti poznania vlastnej histórie, s nabádaním mladých ľudí k poznaniu viery v súčasnom rôznorodom svete.
Výrazy tvárí prítomných boli dôkazom vernosti i dôstojnosti k tejto udalosti. Pobožnosť nebola nijaká televízna show, ale slávnosť, na ktorú sa všetci pripravili. Tak organizátori, ako aj účastníci vystúpení s kultúrnym programom. Možno až priveľmi si to uvedomovali domáci účinkujúci v cirkevnom zbore a dnes sa možno kriticky pozerajú naň, ale podstatu nech vidia v tom, že preukázali svoju veľkú snahu a ochotu na túto oslavu sa pripraviť. V dobrom svetle sa ukázala aj domáca recitátorka Kristína Galová, ktorá sa prezentovala básňou Milana Rúfusa: Modlitba za Slovensko. Príkladom nech im je spevokol Quirin z Revúcej, ktorý svoju úlohu zvládol veľmi dobre. S vynikajúcim hlasom sa predstavila sólistka Lucia Chrapáková, ktorá citlivo zaspievala skladbu C. Francka: Panis Angelicus. S dirigentom Jaroslavom Petrom s pôžitkom zaspievali aj hymnickú pieseň Sama Tomášika Hej, Slováci.
Neviem, kedy naposledy a či vôbec niekedy bolo toľko cirkevných hodnostárov a funkcionárov v chyžnianskom kostole ako teraz. Len počet tých, ktorí odslúžili túto pobožnosť nám dáva zaujímavý zoznam. Boli to, okrem generálneho biskupa M. Klátika aj senior gemerského seniorátu ThDr. Jerguš Olejár, PhD, konsenior GES Mgr. Pavel Hrivnák, evanjelická farárka Mgr. Marta Klátiková z Mokrej Lúky, evanjelická farárka Mgr. Danica Hudecová z Revúcej, evanjelický farár Mgr. Jaroslav Petro z Obišoviec i domáca evanjelická farárka Mgr. Emília Vőlgyiová. Treba však pripomenúť i kantorku Mgr. Danu Šmídtovú, ktorá sa tiež ukázala ako dobre pripravená organistka.
V televíznych záberoch bolo poznať i Ing. Jána Štefana, seniorálneho dozorcu, prof. Ondreja Hronca, primátora Jelšavy Milana Kolesára, či dôchodcov z Revúckej Lehoty a iných okolitých obcí.
Ondrej Doboš
{jcomments on}
































Ani podrobné spravodajstvo k 200. výročiu narodenia nášho národovca, evanjelického kazateľa, spisovateľa a básnika Samuela Tomášika nedá človeku toľko, čo osobná účasť, alebo aspoň sledovanie priameho televízneho vysielania, v tomto prípade zo slávnostnej pobožnosti v evanjelickom kostole v Chyžnom. Televízia nás zaviedla do malej, teraz zasneženej obce na strednom Gemeri, do Chyžného, kde ako farár pôsobil Samo Tomášik. Tu našiel na miestnom cintoríne aj miesto svojho
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-