Precízna príprava celej udalosti priniesla najmä po duchovnej stránke učastníkom pobožnosti svoje ovocie. Už len vidieť v neveľkom kostole toľko liturgistov ako v tento deň, aj s účasťou generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Miloša Klátika, bolo zážitkom nielen pre domácich členov cirkevného zboru. Na slávnosť prišlo i viacero osobností z blízkeho i vzdialeného okolia. Bolo preto pre niektorých zážitkom postretávať tu i dávno nevidených známych, či priateľov a prehovoriť zopár slov.
Slávnostná kázeň evanjelického biskupa, ktorý študoval aj v Revúcej, sa dotkla nielen veľkého človeka a vzácnej osobnosti Sama Tomášika, ale tiež dôležitosti poznania vlastnej histórie, s nabádaním mladých ľudí k poznaniu viery v súčasnom rôznorodom svete.
Výrazy tvárí prítomných boli dôkazom vernosti i dôstojnosti k tejto udalosti. Pobožnosť nebola nijaká televízna show, ale slávnosť, na ktorú sa všetci pripravili. Tak organizátori, ako aj účastníci vystúpení s kultúrnym programom. Možno až priveľmi si to uvedomovali domáci účinkujúci v cirkevnom zbore a dnes sa možno kriticky pozerajú naň, ale podstatu nech vidia v tom, že preukázali svoju veľkú snahu a ochotu na túto oslavu sa pripraviť. V dobrom svetle sa ukázala aj domáca recitátorka Kristína Galová, ktorá sa prezentovala básňou Milana Rúfusa: Modlitba za Slovensko. Príkladom nech im je spevokol Quirin z Revúcej, ktorý svoju úlohu zvládol veľmi dobre. S vynikajúcim hlasom sa predstavila sólistka Lucia Chrapáková, ktorá citlivo zaspievala skladbu C. Francka: Panis Angelicus. S dirigentom Jaroslavom Petrom s pôžitkom zaspievali aj hymnickú pieseň Sama Tomášika Hej, Slováci.
Neviem, kedy naposledy a či vôbec niekedy bolo toľko cirkevných hodnostárov a funkcionárov v chyžnianskom kostole ako teraz. Len počet tých, ktorí odslúžili túto pobožnosť nám dáva zaujímavý zoznam. Boli to, okrem generálneho biskupa M. Klátika aj senior gemerského seniorátu ThDr. Jerguš Olejár, PhD, konsenior GES Mgr. Pavel Hrivnák, evanjelická farárka Mgr. Marta Klátiková z Mokrej Lúky, evanjelická farárka Mgr. Danica Hudecová z Revúcej, evanjelický farár Mgr. Jaroslav Petro z Obišoviec i domáca evanjelická farárka Mgr. Emília Vőlgyiová. Treba však pripomenúť i kantorku Mgr. Danu Šmídtovú, ktorá sa tiež ukázala ako dobre pripravená organistka.
V televíznych záberoch bolo poznať i Ing. Jána Štefana, seniorálneho dozorcu, prof. Ondreja Hronca, primátora Jelšavy Milana Kolesára, či dôchodcov z Revúckej Lehoty a iných okolitých obcí.
Ondrej Doboš
{jcomments on}

































Ani podrobné spravodajstvo k 200. výročiu narodenia nášho národovca, evanjelického kazateľa, spisovateľa a básnika Samuela Tomášika nedá človeku toľko, čo osobná účasť, alebo aspoň sledovanie priameho televízneho vysielania, v tomto prípade zo slávnostnej pobožnosti v evanjelickom kostole v Chyžnom. Televízia nás zaviedla do malej, teraz zasneženej obce na strednom Gemeri, do Chyžného, kde ako farár pôsobil Samo Tomášik. Tu našiel na miestnom cintoríne aj miesto svojho 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a