V dňoch 7. - 9. februára 2013 sa uskutočnili oslavy pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Začali vo štvrtok v Gemerskej Teplici, kde sa Samuel Tomášik narodil, v piatok pokračovali v Chyžnom konferenciou, ktorá sa z rôznych uhlov pozerala na jeho život, tvorbu, prácu a poslanie.
Program vyvrcholil v sobotu slávnostnými službami Božími v našom cirkevnom zbore Chyžné, ktorý má 331 členov. Patria do neho fílie Revúcka Lehota, Magnezitovce, Kopráš a Lubeník. Slávnosti, ktoré prebiehali aj na pôde nášho cirkevného zboru nám pootvorili brány do minulosti, a my sme si opäť sprítomnili osobnosť tohto velikána. Bola to vzácna príležitosť, kde sa mohli stretnúť krajania, priatelia, ale i bratia a sestry vo viere v Krista. Sme nesmierne radi, že sme spolu s ďalšími organizátormi dokázali uskutočniť oslavy, ktoré nám pripomenuli, že vzácni ľudia žili aj v našom kraji a na ktorých rozhodne netreba zabúdať. Poďakovanie za spoluorganizovanie slávností patrí všetkým spolubratom a spolusestrám.Mgr. Emília Völgyiová,
ev. a.v. farárka CZ Chyžné
{jcomments on}

































V gemerskom kraji, v malej dedinke Chyžné pod vrchom Kohútom, sme si predošlé dni zaspomínali na dejateľa slovenského národa Samuela Tomášika. Prozaik, básnik, tvorca hymnických piesní, národovec, historik, ale hlavne evanjelický kňaz pôsobil v cirkevnom zbore Chyžné od roku 1833 do roku 1887. Tomášik ako kňaz a neskôr senior bol človek hlboko veriaci, tvorivý a horliaci za svoj národ. Viera mu dávala silu prekonávať mnohé rodinné tragédie, ktoré ho postretli. Keď Tomášik 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a